Yvonne Vavrová, režisérka

Okrem každodenných povinností, súvisiacich s prácou šéfredaktorky Dúbravskej televízie a vymýšľaním nových projektov, asi dozvukmi premiéry môjho dokumentárneho filmu o rodových stereotypoch v našej spoločnosti, o diskriminácii žien na Slovensku – Po meči a po praslici, ktorý odvysielala Slovenská televízia aj s hodinovou diskusiou.Veľmi milo ma prekvapila živá reakcia divákov, resp. diváčok. Ukázalo sa, že s rovnoprávnosťou to na Slovensku ešte zďaleka nemáme vyhrané. Mnohé ženy, posmelené mojím dokumentom, mi vzápätí po odvysielaní telefonovali, či mailovali a zverovali sa mi so svojimi osobnými skúsenosťami s diskrimináciou na pracovisku, s podhodnoteným finančným ohodnotením. Mrzí ma však, že mnohí muži na vysokých postoch a kompetetných miestach nevenujú dosť priestoru tejto problematike. Vyspelá západná Európa už pochopila, že diskriminácia žien na pracovisku sa v konečnom dôsledku odrazí aj na živote muža – v zlej finančnej situácii rodiny a traumách svojich partneriek, manželiek, na výchove ich detí. Chcem veriť, že tento môj dokument, ktorý bol len ľahkým „predjedlom“ ťažkého neprežutého jedla diskriminácie žien na Slovensku, otvorí oči mocným a dá priestor na nakrútenie ďalších dielov a poskytne platformu na búrlivú výmenu názorov. Okrem toho spomínam na pekné umelecké zážitky z koncertu Štefana Margitu, ktorý s významnými českými a slovenskými umelcami predviedol na Deň matiek operné majstrovstvo v SND v Bratislave.

Ľubica Trubíniová, riaditeľka Greenpeace na Slovensku

Zaujal ma hokejový ošiaľ. Vrcholový šport je dnes obrovský biznis ťažiaci z výkonov športovcov, ktorý ostatným ponúka vzrušujúcu cestu úniku od reality. Z celého hokejového turnaja som videla len posledných 10 minút finále, oveľa zaujímavejšie sú masové emócie, ktoré víťazstvo vyvolalo. Rozmýšľam, kedy bude na Slovensku žiť väčšina kultúrnych a sebavedomých ľudí, žijúcich naplno tak, aby ich životy mali hlbší zmysel, a tešili nielen ich samotných. Ja sa teraz teším z krásneho počasia a rozkvitnutej, rozzelenanej prírody, a pritom si uvedomujem, že aj tohto roku bola jar nesmierne krátka a už v máji nastúpili takmer letné horúčavy, čo je jeden z „klasických“ príznakov postupujúcej zmeny klímy. Výdatne jej napomáhame my, ľudia, bez ohľadu na to, ako budú žiť možno už naše deti.

RNDr. Igor Kapišinský, Astronomický ústav SAV

Žijem tým, ako sa čo najlepšie postarať o 90-ročnú chorú mamu. Po večeroch doprekladávam najnovšiu knihu Stephena Hawkinga Vesmír v orechovej škrupinke. V práci sa snažím doanalyzovať vzorky kozmickeho prachu z NASA a nájsť tam zárodky zelených pidimužíkov, aby som sa stal predmetom obdivu bulvárnych platkov. Samozrejme, to posledné, neberte vážne.

(jb, bj, uj)