Skutočné zlepšenie môže ale prísť iba vtedy, ak po reforme bude nasledovať druhá fáza: nová politická reprezentácia uzavrie mierový plán. Výsledkom budú dva štáty, arabský a židovský, ktoré budú existovať vedľa seba.
Mierový plán sa zatiaľ nerieši. Pomerne úspešne ale napreduje palestínska reforma. Palestínčania ohlásili reorganizáciu vlády a voľby do všetkých demokratických inštitúcií, čo ich po dlhom čase priblížilo k USA. Washington si zrejme uvedomuje, že medzi palestínskymi politikmi sú osobnosti schopné viesť Palestínčanov na základe hodnôt západnej demokracie. Myslí si, aj keď z iného dôvodu ako Izrael, že Arafat svoju historickú úlohu splnil a nastal čas na výmenu generácií.
Signálom zlepšenia vzťahov medzi Amerikou a Palestínčanmi je aj správa amerického ministerstva zahraničných vecí. V nej sa uvádza, že neexistuje priamy dôkaz, že Arafat priamo riadil teroristické útoky alebo vedel o preprave nelegálnej dodávky iránskych zbraní na lodi Karin.
Izrael a Palestínčania sa aj v tejto fáze navzájom častujú obvyklými nevraživými vyhláseniami - Šaron chce Palestínčanom vládu medzinárodne vnútiť a Arafat žiada odsun izraelských vojakov ako podmienku na usporiadanie volieb. To však v tejto chvíli nie je podstatné. Pozitívne je, že zbrane sa dostávajú k slovu čoraz menej.
V zákulisí sa už pripravuje medzinárodná konferencia. Budú na nej aj arabské štáty. Vzhľadom na to, že mnohé z nich majú dobré vzťahy s USA, za „garanta“ dohody ich bude považovať Izrael, ale aj Palestínčania.
Je však málo pravdepodobné, že by vláda na čele so Šaronom na pripravovanej medzinárodnej konferencii mohla oznámiť svoj diel dohody: židovských osád na palestínskych územiach sa nevzdá. Na túto situáciu sa už čaká ľavicová Strana práce, ktorá pripravuje vlastnú diplomatickú platformu. Uvažuje o pláne tzv. separácie od palestínskych území a evakuácii všetkých osád za líniou separácie. Ľavica chce plán prijať v júli na konvente strany a potom ho predložiť vláde. Nie je vylúčené, že ak ho neprijme, Izrael čakajú predčasné voľby.
