Rodina Jorgeho Semprúna (1923) emigrovala počas španielskej občianskej vojny do Francúzska. Vydal autobiografiu Písanie alebo život, knihu rozhovorov s Eliem Wieselom Nemožno mlčať či titul Správny mŕtvy. Je aj autorom mnohých scenárov, zo spolupráce s režisérom Costom-Gavrasom vznikol podľa svedectva Arthura Londona film Priznanie. V rokoch 1988 až 1991 bol v Španielsku ministrom kultúry. FOTO – ČTK
Francúzsky spisovateľ španielskeho pôvodu JORGE SEMPRÚN je autorom, ktorého skúsenosť z koncentračného tábora je nielen leitmotívom, ale aj východiskom všeobecnejších filozofických úvah v jeho dielach – vrátane autobiografie Písanie alebo život, ktorá vyšla aj v slovenčine. Jorge Semprún dopísal ďalšiu knihu Správny mŕtvy, ktorú v týchto dňoch predstavuje po hlavných mestách Európy. Sám o sebe hovorí: „Pri pohľade do budúcnosti som väčším optimistom než pri pohľade na minulosť.“
Ako a prečo ste sa museli práve vy stať nesprávnym živým?
„V knihe rozprávam o udalostiach, ktoré sa odohrali v decembri 1944 v Buchenwalde. Ide v nich o hľadanie mŕtveho, ktorý by bol odvezený do krematória pod mojím menom a ktorého meno som si bol nútený vypožičať, aby som mohol prežiť: musel som na ošetrovňu, kde som sa štyridsaťosem hodín skrýval medzi mŕtvymi a umierajúcimi. Na vedľajšom lôžku zomieral mladý Francúz, s ktorým som si naozaj vymenil meno. On zomrel ako George Semprún. Bolo teda potrebné nájsť niekoho, kto by bol podobný, aby SS nebolo nič podozrivé.“
Prečo vlastne?
„Vtedy nacisti medzi väznenými pátrali po účastníkoch francúzskeho hnutia odporu – po Francúzoch či Britoch – a okamžite ich čakala poprava. A ja som bol jedným z nich.“
Čo vy sám považujete za to najhoršie vo vlastnej minulosti?
„Skôr než o tom najhoršom by som radšej hovoril o tom najdôležitejšom. Paradoxne, pre nás nebol tým úplne najhorším v koncentračnom tábore hlad, zima či nedostatok spánku, aj keď to bolo kruté a tvrdé. Ale mali sme stále nádej a boli sme odhodlaní bojovať.“
A čo bolo to najstrašnejšie?
„To najstrašnejšie nebolo nič také spektakulárne: premiešanie všetkých so všetkými a nedostatok akéhokoľvek súkromia. Všetky životné potreby sa odohrávali pred zrakmi ostatných a na to, aby sa človek vytrhol z táborového svetla, slúžil napríklad spev či prednes poézie tichým hlasom.“
S čím sa najhoršie vyrovnávate dnes?
„Ťažko sa vyrovnávam s nerovnosťou a v nej často s takmer absolútnou vyhrotenosťou. S nerovnosťou v jej každodennej podobe: nerovnosť vyplýva z nerovného vzťahu jedného človeka k druhému. Panovanie nerovnosti a panovačnosť toho, kto ovláda, dominuje. To sa prejavuje úplne banálne u šéfa dielne vo fabrike tak ako aj u politika.“
Je vo vás viac Španiela či Francúza?
„Som naozaj úplne bilingválny a zároveň úplne rozdelený a schizofrénny. Chvíľu sa cítim viac Španielom ako Francúzom, ale v nasledujúcom okamihu sa mi zdá, že je to presne naopak. V podstate sa dnes už cítim tak trošku ako Francúz, ktorý sa oženil so Španielkou v Paríži.“
Autor: JOSEF MLEJNEK
