V krátkej dobe sa Taliansku podarilo to, čo málokomu. Zrekonštruovala a otvorila pre verejnosť tri historické skvosty. Najprv to bola pred Vianocami roku 1999 vatikánska Sixtínska kaplnka. V decembri minulého roka otvorili šikmú vežu v Pise a tento rok v marci odhalili Giottove fresky v Padove.
Vatikánska Sixtínska kaplnka
Sixtínsku kaplnku vyzdobili viacerí umelci - Perugin, Botticelli, Roselli, Signorelli. Ale fresky Michelangela Buonarottiho zatieňujú všetko a udivujú svojou nádherou.
Výzdobu stropu si uňho objednal pápež Július II. v roku 1508. Hlavnú klenbu pomaľoval výjavmi zo Starého zákona. Proces bol dlhý a náročný. Na začiatku Michelangelo údajne nakreslil asi 200 skíc, preniesol ich na kartóny skutočnej veľkosti a potom ich sám (prepustil robotníkov, pretože podľa neho svoju prácu nerobili poriadne) rydlom nanášal na novú vlhkú omietku. Fresky odhlalili o štyri roky neskôr v roku 1512.
Priestory kaplnky mali pôvodne slúžiť pápežovi ako knižnica.
Nezabudnuteľná je aj Madona od Raffaela, ktorú namaľoval v roku 1513.
Šikmá veža v Pise
Keď v decembri vežu v Pise sprístupnili pre verejnosť, bola rovnejšia o 43,5 centimetra. Medzinárodný tím odborníkov jej sklon ustálil na štyroch metroch a 10 centimetroch. Taký mala pred 300 rokmi.
Pred dvanástimi rokmi šikmú vežu pamiatkari uzavreli, pretože sa príliš nakláňa a hrozilo jej zrútenie. Po viacerých pokusoch o záchranu, keď sa na jej záchrane v podstate experimentovalo, sa ju podarilo zachrániť.
Šikmú vežu začal stavať v roku 1173 Bonnano Pisano, ale jej stavba sa pretiahla na takmer dvesto rokov. Dôvodom bol jej sklon. Už v 14. storočí sa odchyľovala o 143 centimetrov a do 17. storočia to stihla na štyri metre a 10 centimetrov. Nakláňanie sa spomalilo, podľa niektorých vedcov preto, že more ustúpilo a pôda pod vežou stvrdla.
Veža je pre širokú verejnosť otvorená každý deň od 9.00 - 17.00 h. Každá skupinka maximálne 30 záujemcov o prehliadku dostane sprievodcu. Lístok stojí 15 eúr.
Giottove fresky v Padove
Po náročnej reštaurátorskej práci, ktorá trvala osem mesiacov, sprístupnili v marci v Padove na severovýchode Talianska Giottove fresky, ktoré sa považujú za jedno z vrcholných diel talianskeho stredovekého maliarstva. Skutočnú krásu fresiek, ktoré zdobia kaplnku Scrovegniovcov však museli v posledných desaťročiach skôr odhadovať, pretože ju halili nánosy stáročného prachu a špiny rovna- ko ako vykryštalizovaných solí a minerálov.
Gigantický cyklus sto biblických výjavov zahŕňajúcich epizódy z Ježišovho života, ale aj zjavenie pekla, vytvoril Giotto di Bondone (1267-1337) na objednávku bankára Enrika Scrovegniho v rokoch 1303 - 1305. Dielo sa rozkladá na ploche 900 metrov štvorcových a zdobí múry aj strop kaplnky. Reštaurátori vrátili freskám nádherne jasné farby, ktoré mohli v plnej kráse vidieť len umelcovi súčasníci. To aj umožňuje naplno oceniť umelcovu objaviteľskú techniku, ktorá vtisla freskám predtým nevídanú hĺbku.
Reštaurovanie fresiek stálo okolo dvoch miliónov eúr. Práce trvali síce osem mesiacov, prípravy si však vyžiadali celých dvadsať rokov, než sa spracovali podrobné štúdie a pripravil detailný plán záchranného postupu.
Nie všetci sú však s novou podobou Giottovho diela nadšení. Medzinárodné združenie Art Watch argumentuje tým, že reštaurovanie nebolo vôbec potrebné, s čím nesúhlasil najmä minister kultúry, ktorý zdôraznil, že „bez zásahov by za desať rokov z fresiek nič nezostalo“.
Pre verejnosť sprístupnili prehliadku Giottových fresiek v Padove na konci marca.
Vzhľadom na to, že v kaplnke musia byť stále tepelné podmienky a musí sa obmedziť kondenzácia pár, turistov do kaplnky púšťajú len v skupinkách do 25 osôb, aj to len na pätnásť minút.
(tasr, čtk, jač)
