Zdá sa, že nová metla dobre metie, veď za prvý štvrťrok dosiahla VÚB zisk viac ako 886 miliónov Sk, čo je dvojnásobok oproti 1. štvrťroku 2001. SME sa rozpráva s Janom Blahom, vrchným riaditeľom pre Firemné bankovníctvo a členom predstavenstva VÚB, a.s., a Paolom Eliom, riaditeľom odboru Medzinárodnej klientely VÚB, a.s.

* Čo môžu očakávať klienti banky od jej začlenenia pod najväčšiu taliansku finančnú bankovú skupinu IntesaBci?

Blaho: Zámerom IntesaBci na Slovensku je ďalší rozvoj VÚB ako univerzálneho peňažného ústavu. Chceme posilniť služby poskytované firemnej klientele - hlavne malým a stredným podnikateľom zameraným na export, rozšíriť retailové služby a rozvíjať aktivity na kapitálových trhoch. Dôraz budeme klásť na vývoj nových produktov pre klientov, na intenzívnejšiu marketingovú komunikáciu a na zvyšovanie komfortu klientov pri využívaní bankových produktov a služieb. Základná línia je jasne daná - kvalita, rýchlosť a konkurenčná cena.

* Akým smerom sa bude uberať stratégia banky?

Blaho: Strategickým zámerom IntesaBci je posilniť postavenie VÚB na domácom trhu tak, aby sa v priebehu niekoľkých rokov stala absolútnym lídrom na trhu. Tomuto zámeru je podriadený aj proces transformácie VÚB. Na tieto procesy, ako aj na vstup veľmi silného investora, už pozitívne zareagovali niektoré významné nadnárodné spoločnosti, s ktorými VÚB nadviazala v predchádzajúcich týždňoch spoluprácu. VÚB sa po vstupe IntesaBci stala natoľko silnou bankou, že dnes prakticky neexistujú objemovo limitujúce faktory pri poskytovaní úverov kvalitným podnikateľským subjektom. To isté platí aj v prípade úverov pre občanov, či už hypotekárnych alebo spotrebných.

* Máte za sebou prvé mesiace analýz a posudzovania výkonnosti banky, práce manažmentu, zoznamujete sa s reálnym slovenským bankovým prostredím. Čo podľa vás patrí medzi pozitíva a negatíva banky, z pohľadu nového manažmentu?

Blaho: Pozitívom je príležitosť priniesť skúsenosti, ktoré nové vedenie banky má. Negatívom je historická zaťaženosť, u zamestnancov chýbala motivácia, a preto sa ich záujem snažíme povzbudiť možnosťou presadiť nové myšlienky a koncepty zospodu nahor.

* Bude sa VÚB zaoberať viac podporou retailového alebo firemného bankovníctva?

Blaho: Banka si chce udržať charakter univerzálnej banky, bude usmerňovaná svojim konceptom segmentácie na retailový a firemný segment a na kapitálové a finančné trhy. VÚB je dlhodobý investor, na Slovensku teda chce byť dlhodobým partnerom a takisto chce byť zapojený do ekonomického rozvoja krajiny. Nové vedenie banky preto nemá záujem preferovať jeden segment voči druhému, ale má záujem, aby prostredníctvom pobočkovej siete bola medzi týmito segmentmi vytvorená synergia pre prospech klientov.

* Čo nové môžete klientom ponúknuť?

Blaho: Dôveru vo finančnú silu a kapitál našej materskej banky z Milána. Dôveru v nový manažment, ktorý svojimi skúsenosťami dokázal, že je schopný operovať v rozličných krajinách a na tvrdých trhoch.

* Plánujete redukciu alebo posilnenie svojej pobočkovej siete?

Blaho: Absolútne posilnenie pobočkovej siete, lebo dnes nemá VÚB napr. vlastné firemné pobočky. Budeme však zároveň vymieňať kvantitu za kvalitu.

* Z pohľadu medzinárodnej skupiny viete vyhodnotiť produktivitu práce v zahraničí a u nás. Budete v tomto smere robiť určité zoštíhlenie banky?

Blaho: V priemere je produktivita práce v oblasti bankovníctva v zahraničí asi tri- až päťkrát väčšia, než tu. Bankový svet vonku je jednoduchší, lebo nie je spolitizovaný, ako sa to stáva v krajinách, ktoré sa rozvíjajú . Ale hlavne nie je zaťažený byrokraciou, papierovými vojnami. Kľúčovým prvkom náplne práce je v prvom rade návratnosť kapitálu pre akcionárov a v druhom rade najlepšie, najkvalitnejšie a najrýchlejšie služby pre klienta.

* Dajú sa využiť skúsenosti z talianskeho trhu na Slovensku? Vidíte tu nejaké paralely?

Elia: Z bankového pohľadu sú základom talianskej ekonomiky malé a stredné podniky a IntesaBci má veľké skúsenosti s takýmito firmami, vie ako sa o ne starať. Vývoj na Slovensku po roku 1989 je podobný obdobiu, ako keď sa pred rokmi začali rozvíjať tieto malé a stredné podniky v Taliansku.

* Čo môže takému bankovému kolosu akým je IntesaBci , priniesť vstup do síce veľkej banky, ale v malej krajine?

Elia: Stratégiou IntesaBci je aj rozvíjanie obchodných vzťahov v strednej Európe. IntesaBci, ako veľký finančný konglomerát, má veľa klientov. Preto sa týchto našich klientov snažíme nasledovať do rozvíjajú- cich sa európskych krajín ako sú Slovensko, Maďarsko a Poľsko. Platí to však aj obrátene. Po našom príchode do krajiny získajú voči nej dôveru aj naši klienti a idú za nami. Takto nepriamo podporujeme prílev kapitálových investícií.

* Bude to platiť aj na Slovensku?

Elia: Jeden z najväčších obchodných partnerov Slovenska je Taliansko. V dovoze mu patrí tretie a vo vývoze štvrté miesto. Náš záujem je podporiť rozvoj Slovenska, a tak mu pomôcť dostať sa na rovnakú platformu na akej sú štáty Európskej únie. V každom prípade, aj keď VÚB má univerzálny charakter, veľmi dôležitým segmentom pre nás je firemné bankovníctvo a to predstavuje obrovský klientský potenciál.

* Je pre Vás vstup na Slovensko viac imidžová záležitosť alebo predpokladáte, že Slovensko môže byť pre vás obchodne zaujímavé?

Elia: V prvom rade ideme tam, kde sú naši klienti. Ale zároveň nemôžeme ísť tam, kde sú len straty, lebo sme obchodná firma a musíme mať návratnosť investície.

* Ako bude ďalej pokračovať spolupráca VÚB s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj pri podpore malých a stredných podnikateľov?

Blaho: Už vlani otvorila Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) vo VÚB úverovú linku pre malých a stredných podnikateľov, vo výške 20 miliónov EUR. Záujem VÚB podporovať segment malých a stredných firiem je značný . Zdroje na to banka má. Nie sme však investičná banka, ktorá poskytuje kapitál. Sme komerčná banka a tá poskytuje úvery. A banka očakáva ich návratnosť. Takže ak sa stane, že niekto nedostane úver, je to len z obchodno-ekonomických dôvodov a nie preto, že o neho žiada malá firma.

* Uplatnia sa medzinárodné skúsenosti a postavenie IntesaBci pri oslovovaní medzinárodných klientov?

Elia: V centrále v Miláne je špeciálna divízia, ktorá cez kancelárie IntesaBci spolupracuje s 300 až 350 nadnárodnými korporáciami na globálnej báze. Tento koncept prinášame aj na Slovensko a podobne tomu chceme začať spolupracovať s najväčšími klientmi na Slovensku. Vo VÚB je vytvorený odbor Medzinárodnej klientely, ktorého špecifickým zámerom je práve podpora spolupráce so zahraničnými subjektami operujúcimi na Slovensku. V oblasti zahraničného kapitálu má banka záujem spolupracovať s rôznymi fondmi a nadnárodnými inštitúciami, aby sa do nich mohol zabezpečiť kapitálový vstup. Lebo to, čo tu chýba, je kapitál a iba relatívne kapitálovo silné firmy potom môžu mať prístup aj k pôžičkám.

* Medzi vašimi prioritami uvádzate štruktúrované financovanie? Čo konkrétne ponúknete?

Blaho: Štruktúrované financovanie je oblasť, ktorá vo VÚB chýbala, pokiaľ neprišli noví akcionári. VÚB sa bude snažiť na jeho rozbehnutie využiť už existujúce produkty a ich kombináciu - tzv. finančné inžinierstvo. Tiež chceme priniesť produkty zo zahraničia, ktoré tu nie sú. Zaujímavý pre firmy bude aj projekt „multisourcingu“, ktorý sa používa ako pri dovoze, tak aj pri vývoze.

* Čo sa skrýva pod týmto pojmom?

Blaho: Projekt multisourcingu je určený pre slovenské firmy, ktoré majú takto možnosť podieľať sa čiastočnými dodávkami na veľkých medzinárodných projektoch. Naším účelom je maximálne využiť medzinárodnú sieť IntesaBci v 40 krajinách a zistiť, kto sú ďalší partneri na danom medzinárodnom projekte, aby potom IntesaBci mohla rozšíriť niektoré svoje produkty a služby na takýto špecifický, či už vývozný alebo dovozný, komplex. Tu však nejde o vývoz alebo dovoz produktov, ale o investičné celky. Výhoda je v tom, že aj relatívne malá firma z menšej krajiny sa dostane k veľkému projektu. Bez podpory veľkého finančného subjektu by tomu mohla zahraničná konkurencia zabrániť. My môžeme našou podporou firme zosilniť pozíciu, a prípadne ju predstaviť ďalším dodávateľom na daný projekt, aby mohla stáť v pozícií sily. A v neposlednom rade ide aj o peniaze. Keď je projekt dobre spracovaný, má firma väčšie šance získať lepší kontrakt.

* Vedia Slováci sporiť?

Blaho: Vedia sporiť, ale často ukladajú peniaze do inštitúcií, ktoré im ich nevrátia. Logika je veľmi jednoduchá. Trhové sadzby sú dve až tri percentá a pokiaľ vám niekto ponúkne 20 alebo 30, tak sa s peniazmi môžete rozlúčiť. Je dôležité, aby ľudia začali čítať profesionálnu literatúru alebo periodickú tlač, brali ju vážne a nepočúvali len svojich susedov.

* Sú bankári len studené kalkulačky? Čo je na práci bankára vzrušujúce?

Elia: Bankovníctvo nie je nudné, napr. vo VÚB pracuje veľa ľudí - s rozličnými skúsenosťami a rozličných pôvodov. Tieto medzinárodné skúsenosti tu vytvárajú zaujímavú atmosféru a sú predpokladom na pozitívne výsledky. Takže toho vzrušenia je tu dosť.

* Ktoré hodnoty sú v bankárskej profesii najdôležitejšie?

Blaho: Z profesionálneho hľadiska to máte ako s umelcami. Buď to vo vás je alebo nie. Ale rozhodne - dobré vzdelanie v oblasti ekonomiky, finančníctva a jazykov vytvárajú veľmi dôležitú bázu na vytvorenie tých hodnôt, ktoré by sme radi videli v bankovníctve. Pokiaľ tam však nie je integrita, ťažko rozviniete zverený kapitál, lebo bankári majú zveľaďovať kapitál svojich investorov a nie svoj vlastný kapitál. Avšak najväčšiu hodnotu má prax.

BARBORA ŽIAČIKOVÁ