Nie je to návrat filmový, ale divadelný. V prípade 82-ročného Ingmara Bergmana je ale aj to udalosť. Legendárny režisér, ktorý sa len občas ukazuje na verejnosti, už naplno pripravuje divadelné predstavenie hry Duchovia od nórskeho dramatika Henrika Ibsena, ktorého premiéra sa plánuje na 9. februára budúceho roku.
Kde inde, ak nie na doskách jeho obľúbeného Kráľovského dramatického divadla v Štokholme. Do hlavných úloh tejto hry obsadil „svojich“ hercov – Pernillu Augustovú a Jana Malmsjoeho, ktorí mu hrali aj v jeho zatiaľ poslednom filme Fanny a Alexander v roku 1982.
Výber Ibsenovej hry nebol náhodný. Témy ako pokrytectvo, otázky viny, pravdy, tmy a slobody sú Bergmanovými celoživotnými obsesiami. Volajú ho psychológom a filozofom filmového plátna. Jeho filmy sú plné mučivých medziľudských konfliktov, sebareflexívneho trhania vlastného vnútra a večného rozmýšľania nad zmyslom existencie. Filozofické zafarbenie ale nejde v Bergmanových filmoch nikdy na úkor zrozumiteľnosti. Bergman totiž rieši veci, ktoré sú blízke každému z nás. „Ostatne, ukážte mi niekoho, kto sa nikdy nepýtal, čo je to smrť, či existuje Boh, čo je sen a kam až siahajú možnosti rozumu?“ pýta sa Bergman.
Premýšľavosť však ešte z Bergmana neurobila svetového filmára. „Je skutočným majstrom psychologickej drámy,“ hovorí jeho spriaznenec Woody Allen. „Najprv začína na veľkej ploche, neskôr v uzavrených komorných príbehoch sa zarezáva do citlivého tkaniva diváka. Jeho skalpel sa ani na chvílu nezastaví a ide až na samú dreň vecí.“
Na pitevnom stole režiséra sa tak odhaľujú bolestné pohyby duše, pred ktorým fascinovaný pohľad diváka nemá kam uhnúť. Podobne ako pred obrazmi ďalšieho severského velikána Edvarda Muncha.
Siedma pečať, Lesné jahody, Scény z manželského života, Šepoty a výkriky, Jesenná sonáta, Fanny a Alexander – to je len niekoľko titulov z jeho štyridsiatich filmových opusov, kde rieši prázdnotu moderného sveta.
Bergman v súčasnosti žije na švédskom ostrove Färö, kde má sedem domov, aby mohol ubytovať všetky svoje deti, vnúčatá a pravnúčatá, keď prídu na návštevu. Bergman, ktorý bol päťkrát ženatý a má osem detí, pripúšťa, že bol zlým otcom. Hovorí však, že teraz má dobré vzťahy so všetkými svojimi potomkami.
Od smrti svojej manželky Ingrid pred šiestimi rokmi udržuje Bergman podľa vlastného tvrdenia iba málo osobných vzťahov. Má vraj iba najlepšieho priateľa, švédskeho herca Erlanda Josephsona, ktorý sa objavuje v mnohých jeho fil- moch.
ĽUDO PETRÁNSKY
