FOTO – TASR/EPA
Kenneth Williams sa stal hviezdou špionážneho sveta.
Prečo? Bol totiž jediný, kto upozornil na možnú hrozbu teroristického útoku na Ameriku. Jeho správe poslanej e-mailom do centrály FBI však nevenoval nikto pozornosť. Skončila doslova v koši. Teraz je okolo prípadu chaos a každý sa vyhovára na druhého.
Faktom však ostáva, že Williamsovo dôležité memo sa stratilo v množstve iných správ.
Kenneth Williams pochádza z arizonského Phoenixu. Tam chcel aj žiť, založiť si rodinu, tam chcel byť policajtom. Začínal naozaj ako policajt. Nie však v rodnom Phoenixe, ale v kalifornskom San Diegu.
„Bol to muž činu,“ hovorí o ňom bývalý agent Roger Browning, ktorý mal za úlohu hľadať nových schopných agentov pre tajnú službu práve na Divokom Západe. Meno Kenneth Williams si všimol z denných hlásení, kde sa objavovalo mimoriadne často. Podľa toho by sa zdalo, že v San Diegu robí poriadky nejaký výbušný, silný muž, ktorého sa všetci boja. Keď si však nechal o ňom vypracovať profil, zistil niečo iné. Išlo o muža bežne vyšportovanej postavy, ale s nezvyčajne bystrým úsudkom. Už pri prvom stretnutí urobil vraj Kenneth na agenta FBI dobrý dojem.
„Nech sme sa rozprávali o hocičom, vždy ma prekvapil presným, logickým záverom. Presne o takých ľudí sme mali záujem. Takých ľudí sme pretláčali do terénu.“
Kenneth spočiatku váhal, či má miesto v tajnej službe prijať. Nechal si na rozmyslenie desať dní a potom povedal áno.
Stal sa agentom FBI v Arizone. V štáte, kam chodia Američania i turisti z celého sveta obdivovať Grand Canyon. Turistický raj sa však stal aj miestom stretávania sa ľudí s inými zámermi. V polovici 70. rokov sa objavili správy o tom, že práve v Arizone mala slušnú základňu sovietska tajná služba. Podobne sa vraj Sovieti snažili preraziť aj v Kalifornii, ale napokon sa stala významným operačným bodom pre ich tajných agentov Arizona. Nepracovali teda iba vo Washingtone či New Yorku, ale na viacerých miestach Ameriky. Koncentrovali sa však najmä v štátoch Nové Mexiko a Arizona. V oboch sa totiž nachádzajú významné laboratória na vývoj nových zbraní a pokusné strelnice.
Agent Williams si vraj spočiatku myslel, že bude naháňať zvyšky sovietskych agentov, ktorí prerástli až do FBI. Cítil sa ako James Bond, ktorý jedného dňa odhalí „zabudnutého“ sovietskeho špióna a dovedie ho v želiezkach do ústredne. Neskôr zas túžil dostať niektorého z amerických agentov pracujúcich pre Rusko. Podobné veci sa síce stali, vždy sa to však týkalo iba mužov fungujúcich priamo v centrále FBI či CIA.
Agent Williams pracoval desať rokov v Arizone. Neprekážalo mu to, netúžil po Washingtone. Robil naplno, pozorne a efektívne a svojich nadriadených udivoval analytickými schopnosťami.
Ronald Mayers, bývalý agent FBI, ho v rozhovore pre denník Los Angeles Times hodnotí takto:
„Kenneth je najlepším agentom, akého kedy Amerika mala. Je superšpiónom. Každého, kto v FBI neberie jeho závery vážne, považujem za blázna.“
Ronald Mayers povedal tieto slová síce len v týchto dňoch, ale vyplýva z nich, že bývalí agenti FBI, ktorí Kennetha poznali a pracovali s ním, o jeho kvalitách vedeli.
Bez ohľadu na to, či sa jeho správa brala vážne, alebo ju nikto neprečítal, je dnes isté, že Kenneth Williams zostane v americkej histórii zapísaný ako prvý agent, ktorý upozornil na nebezpečenstvo číhajúce na Ameriku.
Čas lietania
V trojstránkovej správe podával Kenneth Williams presný opis svojich pozorovaní. Zdôrazňoval najmä to, že na miestnom letisku vo Phoenixe sa už dlhší čas učí lietať na lietadlách väčšia skupina mladých mužov „s výzorom zo Stredného východu“. Celé svoje zistenie zároveň aj zhodnotil a zanalyzoval a na záver uviedol, že v sledovaní ich činnosti mieni pokračovať.
(Tu treba pripomenúť, že ako správny agent prenikol vďaka priateľskému správaniu aj medzi moslimskú komunitu v Arizone.)
A čo bolo asi najzávažnejšie, centrálu upozornil, že nad týmto jeho zistením by sa mal niekto vyšší vážne zamyslieť. Intuícia mu totiž navrávala, že môže ísť o čosi viac než len o túžbu naučiť sa pilotovať malé lietadlá.
Kenneth tiež zistil, že mládenci s výzorom zo Stredného východu sa cvičia na trenažéri a zaujímajú sa aj o riadenie veľkých civilných lietadiel.
Hoci sa napokon ani jedno meno, ktoré v správe uvádzal, neocitlo na zozname devätnástich mužov, ktorí uniesli 11. septembra štyri lietadlá a zaútočili nimi na New York a Washington, je zrejmé, že odhalil prípravu inej skupiny teroristov.
Čo sa stalo so správou
Keď Kenneth Williams správu dopísal, poslal ju e-mailom do ústredia FBI – Federálneho úradu pre vyšetrovanie vo Washingtone.
Postup je v takýchto prípadoch nasledovný: Správa od agenta sa dostáva do počítača jeho nariadeného. Od približne tritisíc agentov pôsobiacich na území päťdesiatich štátov USA prichádza denne aspoň jedna správa. Nie je to málo, preto je potrebné ich dôkladné triedenie, analyzovanie a vysúvanie po rebríčku dôležitosti na popredné miesto.
V tomto prípade sa však nič také nestalo. Významná informácia arizonského agenta jednoducho niekam zapadla.
Je jasné, že systém triedenia správ zlyhal. Odteraz sa má zmeniť. Priznávajú to aj najvyšší šéfovia tajných služieb – Robert Mueller z FBI a George Tennet zo CIA.
V tejto súvislosti sa začalo senátne vyšetrovanie. Keď pred senátnym výborom pre tajné služby vypovedal Robert Mueller, položil si otázku aj sám.
„Mali sme s tým niečo urobiť?“
„Áno,“ odpovedal vzápätí.
Nejde pritom o možnosť, že by tajné služby boli teroristickému útoku zabránili a Kenneth Williams by sa stal záchrancom Ameriky. Problém je v tom, že jeho správa sa zapatrošila. Cieľom vyšetrovania je teda zistiť, kde sa urobila chyba a kto sa jej dopustil. Je zrejmé, že pár ľudí príde o miesta, taká hrubá nedbanlivosť nemôže zostať nepotrestaná. Vyšetriť sa však musí viacero vecí. Nielen to, prečo sa správa nedostala na stôl riaditeľa FBI a potom až k samotnému prezidentovi, keďže jej význam dosahoval nepochybne najvyššiu úroveň. To žiada od prvej chvíle demokratická senátorka Diane Feinsteinová, ktorá pracuje vo výbore pre tajné služby. Zisťuje sa aj samotná podstata kolapsu. Informácia sa nedostala ani len do spoločného protiteroristického centra, v ktorom sú pracovníci FBI aj CIA. Správa tohto druhu patrila aj FBI aj CIA. Ktosi zabudol na svoju povinnosť, alebo nevenoval výnimočnej správe potrebnú pozornosť.
Mueller a Ahscroft
Že po bitke je každý generálom, sa ukazuje aj v tomto prípade. Denník The New York Times v utorok napísal, že do určitej miery zaváhal nielen šéf FBI Robert Mueller, ale aj minister spravodlivosti John Ahscroft. Už to, že sa správa Kennetha Williamsa nedostala na stôl ani šéfa FBI, ani ministra spravodlivosti, aby ju mohol niektorý z nich zaradiť do špeciálnej zvodky, ktorú dostáva každé ráno na stôl šéf Bieleho domu, je neuveriteľné. Stalo sa však aj niečo navyše. Aj Mueller, aj Ashcroft sa o obsahu správy dozvedeli. Síce až po útoku, ale v tragických chvíľach si na ňu zrejme predsa len niekto spomenul. Zatiaľ nie je jasné, kto to bol, ale to meno pravdepodobne najvyššie postavení ľudia poznajú. Ide o niekoho, kto správu podľa všetkého 10. júla minulého roka čítal, ale nepovažoval ju za dôležitú, a tak ju odsunul kamsi do neznáma. Keď sa však po 11. septembri objavila na stole Muellera a Ashcrofta, mali ju aspoň vtedy posunúť k Bushovi. Vychádza dokonca najavo, že ju nevidela ani Condoleezza Riceová, Bushova poradkyňa pre národnú bezpečnosť, ktorej prezident mimoriadne dôveruje a dá na každú jej radu. Možno už iba špekulovať nad tým, prečo dvaja najvyššie postavení muži americkej administratívy (šéf FBI má štatút člena vlády) nepovažovali za potrebné poslať správu prezidentovej poradkyni pre národnú bezpečnosť.
The New York Times zverejnil v týchto dňoch aj vyjadrenia Riceovej na tlačovom brífingu a Muellera počas vypočúvania v Senáte k správe arizonského agenta.
Condolleezza Riceová: „Iste si viete predstaviť, že veľa vecí sa pripravuje vo vnútri centrál. Distribuujú sa vnútorne, pracuje sa v uzavretom okruhu. Je ale nezvyčajné, že niečo takéto sa nedostalo k prezidentovi. Prezident si nespomína, že by bol niečo podobné videl. A ani ja si nepamätám, že by som niečo také videla.“
Robert Mueller: „Nie som si istý, kto z vysokopostavených činiteľov videl memo od agenta a kto ho dostal. Nemyslím si, že to išlo až tak vysoko, aby sa to dostalo na úroveň riaditeľa FBI. Nie som si istý ani v tom, na aký stupeň v celkovej hierarchii táto správa postúpila.“
Aj nepatrná správička môže byť dôležitá
Kenneth Williams však poslal do centrály dôkladne vypracovanú správu s nezvyčajným obsahom, so závermi a odporúčaniami. Dokonca aj s menami. Zistil všetko, čo sa zistiť dalo, lenže správa sa prepadla v útrobách byrokracie. A pritom išlo o správu dobrého agenta.
O jeho kvalitách svedčí aj to, že práve on v roku 1995 chytil a zatkol Michaela Fortiera, fanatického prívrženca Arizona Soldiers of Fortune, ultrapravicovej skupiny, ktorá sa podieľala na príprave atentátu na federálnu budovu v Oklahoma City. Pri výbuchu v apríli 1995 prišlo o život stošesťdesiatosem ľudí, z toho dvadsať detí.
Michael Fortier nebol len duchovným spriaznencom tohto združenia. Pre Timothyho McVeigha, dnes už popraveného vraha, ktorý odpálil na diaľku nálož s trhavinami, zariaďoval napríklad ubytovanie.
Ak si teda správu od takého agenta nikto nevšimol, určite nemôže v službách FBI ďalej pracovať.
Agent Kenneth Williams je vraj na prvý pohľad nenápadný muž. Taký, aký má byť agent v tajných službách. Teraz sa stal mužom, o ktorom sa hovorí. Zostal však skromný a ďalej pracuje v obvyklom tempe osemnásť hodín denne. To je dávka, na ktorú si navykol ešte ako policajt v San Diegu. K nepovšimnutej správe sa odmieta vyjadriť. Keď však vo februári vypovedal na procese so zatknutým pilotom pochádzajúcim zo Saudskej Arábie, ktorý tvrdil, že nemá nič spoločného s teroristami, čo 11. septembra uniesli lietadlá, povedal:
„Počas dlhoročnej skúsenosti som sa naučil jednu vec – aj z najnepatrnejšej správičky môže vzísť najvýznamnejšia záležitosť celého vyšetrovania.“
Mnohí jeho vyššie postavení kolegovia sa to však zrejme dosiaľ nenaučili.
Keď si desiateho júla minulého roka sadol Kenenth Williams za počítač, aby napísal memo, ako sa v žargóne tajných služieb hovorí memorandu, zrejme netušil, ako jeho pozoruhodná správa skončí.
Štyridsaťjedenročný agent vstúpil do služieb FBI pred desiatimi rokmi a za ten čas si vybudoval dobré meno.
„Je to náš najlepší ňuchač,“ povedal o ňom v týchto dňoch pre americký denník The Daily News bývalý agent Roger Browning, ktorý s Kennethom určitý čas pracoval.
V posledných týždňoch agent Williams rozvíril hladinu verejnej mienky Ameriky a postavil do pozoru nielen nadriadených v FBI, ale aj vedenie CIA a ďalších osemnástich tajných služieb, ktoré majú USA, aspoň podľa oficiálnych správ, k dispozícii.
