
Prezidentské páry sa pristavili pri rozbitom cárskom zvone, ktorý nikdy nezvonil, pretože praskol počas požiaru. FOTO - REUTERS
MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin a jeho americký partner George Bush včera v Kremli podpísali zmluvu o znížení stavu strategických jadrových zbraní a vyhlásenie o „nových strategických vzťahoch“. Jadrová výzbroj Ruska a USA sa zníži asi o dve tretiny. Podľa názoru oboch strán táto zmluva symbolicky ukončila studenú vojnu a začína sa nová éra vzájomnej dôvery.
Do desiatich rokov obidve strany znížia jadrový potenciál na 1700 až 2200 hlavíc dlhého doletu z terajších asi 6000 hlavíc. Trojstranový dokument znamená dosiaľ najväčšiu redukciu strategických jadrových zbraní a môže byť tiež poslednou zmluvou tohto druhu.
Americká vláda v minulých dňoch oznámila, že nemá v pláne rokovať o ďalšej odzbrojovacej dohode s Ruskom. Zmluvu sa podarilo uzavrieť po americkom ústupku Putinovi, ktorý trval na tom, že dokument musí mať oficiálnu písomnú formu a musí ho ratifikovať americký Senát a ruská Štátna duma.
Moskva potom zaujala zmierlivejší postoj k požiadavke Washingtonu, že USA stovky dohodnutých zbraní nezlikvidujú, ale si ich ponechajú v skladoch pre prípad, že by sa Spojené štáty stali terčom jadrového útoku.
V každom prípade je zmluva politickou výhrou pre obe strany a očakáva sa, že ju obidve krajiny ratifikujú.
Napriek zásadnému obmedzeniu bojových hlavíc (môžu byť inštalované v raketách alebo na ponorkách a v bombardéroch), však ešte stále jadrový potenciál postačuje na viacnásobné zničenie veľkých amerických a ruských miest. Zásoby jadrových zbraní sa od studenej vojny pritom znížili asi na desatinu.
Po podpise dokumentov obaja prezidenti krátko prehovorili. Okrem slov porozumenia sa otvorene prejavil rozpor na tému Irán. Putin odmietol výhrady USA, že Moskva dodávkami jadrovej technológie do Iránu pomáha Teheránu získať zbrane hromadného ničenia, a vyhlásil, že rusko-iránska spolupráca má len hospodársky charakter. Bush tento spor zjavne nechcel včera riešiť a zmierlivo vyhlásil, že obe krajiny budú spolupracovať na jeho vyriešení.
George Bush tiež vyzval americký Kongres, aby zrušil tzv. Jackson-Vanickov dodatok zákona z roku 1974, ktorý stanovil sankcie na obchod s Ruskom. Privítal občianske slobody, ktoré zavládli v postkomunistickej spoločnosti vrátane slobody pre Židov. Práve nedostatky v tejto sfére boli hlavným dôvodom na vyhlásenie zákonného dodatku.
Bush zložil Putinovi poklonu, keď zdôraznil, že transformácia rusko-amerických vzťahov si z jeho strany vyžiadala „výkon solídnej vodcovskej úlohy, aby bolo možné posunúť dopredu víziu sveta, ktorý je mierovejší a ktorý viac prosperuje“. Ruský prezident zase povedal, že k otepleniu vzťahov medzi Ruskom a USA „došlo v posledných 18 mesiacoch vďaka aktívnej účasti prezidenta Busha a jeho tímu.“ (čtk)
Na čom sa ešte dohodli
Prezidenti podpísali aj vyhlásenie o nových strategických vzťahoch:
* oba štáty chcú zvýšiť transparentnosť v oblasti protiraketovej obrany,
* spoluprácu v boji proti medzinárodnému terorizmu,
* budú sa usilovať o normalizáciu v Afganistane, v Strednej Ázii, v Abcházsku a Náhornom Karabachu,
* zachovajú patronát nad mierovým procesom na Blízkom východe,
* vítajú vznik Rady Rusko-NATO a chcú skúmať možnosti spolupráce v protiraketovej obrane pre Európu.