Bush aj Putin majú iné dôvody na lepšie vzájomné vzťahy ako zníženie počtov rakiet, ktoré ohrozovali svet celé desaťročia.
„Tá zmluva je skôr symbolické gesto. Z vojenského ani bezpečnostného hľadiska nie je zníženie počtu hlavíc podstatné. Ak totiž budú mať po 1700 až 2200 hlavíc, je to stále dosť na to, aby zničili všetko,“ povedal pre SME analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba.
Podľa odborníkov sa preto dedičstvo studenej vojny nekončí. „Aj o desať rokov bude mať Amerika veľké množstvo strategických zbraní, ktorých jediným opodstatnením je namieriť ich na Rusko a zničiť ruskú armádu, priemysel,“ povedal podľa agentúry Reuters Joe Cirincione z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.
Podľa Dulebu ku kľúčovému zlomu vo vzťahoch Ruska k Západu nedošlo podpisom zmluvy o jadrových hlaviciach, ale už minulý rok, keď Bush Putinovi sľúbil, že NATO nebude krízy riešiť bez Ruska. Putin tak mohol upokojiť všetkých, ktorí nevedeli prehltnúť vojnu v Juhoslávii. Kľúčom k novým vzťahom je preto vznik spoločnej Rady NATO-Rusko. Tá sa stretne v utorok v Ríme.
Zmluva je dôležitá, je však len nástrojom pre obe strany, ako dosiahnuť ich naozajstné ciele. „Bushovi v skutočnosti ide o vojnu proti terorizmu. To je pre neho najdôležitejšie: Bush chce zmeniť vzťah Moskvy k Iraku, Iránu, k osi zla,“ hovorí Duleba. Preto bol Biely dom ochotný zabudnúť aj na Čečensko.
„Spojené štáty potrebujú priateľské Rusko, a to bez toho, že by mu niečo dali,“ povedala denníku Boston Globe Fiona Hillová z washingtonského Brookings Institution. To sa v podstate potvrdilo: Okrem pekných slov o nových vzťahoch a priateľstve totiž Putin nedostal nič. Bush síce vyzval Kongres, aby zrušil Jackson-Vanickov dodatok z roku 1974, ktorý zaviedol sankcie na obchod s Ruskom, Putinovi to však zatiaľ nepomôže. Moskva bude totiž aj naďalej platiť vyššie clá, ako ostatní. Bush vôbec nehovoril o zaradení Ruska medzi krajiny s trhovou ekonomikou. To by výrazne zvýšilo ruské šance na zahraničnú ekonomickú pomoc.
Zdá sa preto, že pravdu mal denník New York Times, keď ešte pred Bushovým príchodom do Moskvy napísal, že prezident nechce skutočne vytiahnuť Rusko z problémov, ale summit zaranžoval len ako pohreb studenej vojny.
A to Putinovi nemôže stačiť. Jemu totiž ide najmä o ekonomiku. Veľmi dobre si uvedomuje, že Rusko sa môže pozviechať len s pomocou Ameriky a Západu. „Putin doma zviedol urputný a nakoniec úspešný zápas s oponentmi zblíženia so Západom,“ hovorí Duleba. Riskoval preto, lebo chápe, že „Európa je zdrojom budúcej ruskej sily“.
Bush a Putin si pomohli: Obaja môžu doma povedať, že dosiahli úspech. Ten sa im však môže vypomstiť. Putinovi, ak po slovách nebudú nasledovať peniaze a Bushovi, ak Moskva neprestane podporovať takzvané darebácke krajiny jadrovým materiálom. Doplatiť na eufóriu novej éry však môžeme aj my.
„Obávam sa, že Európania aj Američania začínajú byť príliš tolerantní k ruským pomerom. Navonok Rusko prezentujú ako krajinu, ktorá je partnerom, ale to platí len v zahraničnej politike. Rusko ešte nie je súčasťou vyspelého demokratického sveta,“ hovorí Duleba a dodáva: „Keď Západ prestane vnímať Rusko cez kritériá demokracie, ale začne byť tolerantnejší k autokratickým režimom, to bude len nahrávať autokratickým režimom v našom regióne. To je ohrozenie tej našej ešte nevyvinutej demokracie.“
