Niki de Saint Phalle s Nanou. FOTO – AP
Niki de Saint Phalle sa narodila roku 1930 vo francúzskom Neuilly-sur-Seine, ale od siedmich rokov vyrastala v Amerike. Dvadsaťročná sa vrátila do Paríža a pracovala ako fotomodelka. Spolupracovala s umelcami ako Yves Klein a Jean Tinguely – s ktorým neskôr aj žila – a spolu s nimi svojím umením v polovici päťdesiatych rokov formulovala protest proti svetu ovládanému mužmi. Po samostatnej výstave roku 1955 rozvírila vody s „novými realistami“ a roku 1965 objavila svoju Nanu, pôvodne ľahké dievča z parížskej ulice a postavu z románu francúzskeho spisovateľa Emila Zolu.
O dva roky neskôr tvorila obrovitá Nana vstupnú dominantu francúzskeho pavilónu Expo v Montreale.
Niki de Saint Phalle bola univerzálna a všestranná – písala pre divadlo, navrhovala kostýmy a šperky, pokúšala sa tvoriť aj filmy (Daddy, 1972). To všetko s energiou nasmerovanou proti patriarchálnym putám a vláde otcov. So slávnymi americkými umelcami Jasperom Johnsom a Robertom Rauschenbergom spoločne ostreľovali jej sadrové busty vrecúškami s farbou. Považovala sa za „teroristku umenia“ vyrovnávajúcu sa so svojimi detskými traumami. „Strieľala som na otecka, na všetkých mužov.“
Najslávnejšie aj tak zostávajú Nany, ktoré však aj pri svojich gigantických rozmeroch symbolizujú isté zmierenie. Najväčšia z nich má 29 metrov. Prvá Nana bola deväť metrov široká, šesť metrov vysoká a prvýkrát ju vystavili v Stockholme.
Nemecký režisér Peter Schamoni o nej pred štyrmi rokmi nakrútil film. Jej zdravie bolo už vtedy vážne poškodené následkami vdychovania jedovatých výparov pri práci na obrovských sochách.
Niki de Saint Phalle zomrela po dlhej chorobe v San Diegu. (puk)
