TEHERÁN – Dve významné európske banky budú sprevádzať Irán pri jeho návrate na svetové finančné trhy. Dochádza k tomu práve v čase, keď USA označujú Irán za štát, ktorý je najväčším sponzorom terorizmu.
Irán plánuje prvú emisiu eurobondov od islamskej revolúcie v roku 1979. Za sprostredkovateľov vybral francúzsku BNP Paribas a nemeckú Commerzbank. Boli medzi desiatkou záujemcov, ktorí predložili ponuky začiatkom tohto roka.
Iránska centrálna banka Bank Markazi navrhuje, aby si krajina emisiou eurobondov požičala 300 až 500 miliónov eur na tri až päť rokov. Zahraniční bankári očakávajú, že k predaju dlhopisov dôjde o niekoľko mesiacov. Centrálna banka je presvedčená o úspechu emisie.
Americký prezident George W. Bush nedávno označil Irán spolu so severnou Kóreou a Irakom za „os zla“. Americké ministerstvo vnútra túto krajinu navyše podozrieva, že zásobovala, trénovala a financovala libanonské a palestínske skupiny pred zaútočením na Izrael. Tvrdí, že teheránske bezpečnostné a spravodajské služby podporovali protiizraelské skupiny pri organizácii útokov.
Zatiaľ je otázne, či sa banky pokúsia osloviť pri predaji eurobondov amerických investorov. Dohodou s BNP Paribas a Commerzbank sa pre Irán skončilo obdobie márnej snahy dostať sa späť na globálne kapitálové trhy. V krajine sa diskusia o vydaní eurobondov naťahovala niekoľko rokov. Kritici argumentovali tým, že výplatu úrokov islam nedovoľuje a zákony ju označujú za úžeru. Centrálna banka však s podporou popredných náboženských osobností tieto obavy vyvrátila. Konečnému rozhodnutiu predchádzali aj spory dvoch táborov politikov.
Prvá emisia štátnych eurobondov má stanoviť približný úrok z úverov iránskym dlžníkom. Očakáva sa, že po nej budú vydávať dlhopisy aj štátne podniky z ropného a petrochemického priemyslu.
(bro, ft)
