Dievčatá zo Slovenska boli zamestnané prevažne v nočných kluboch. Majitelia v niektorých prípadoch proti nim používali násilie, poskytovali im falošné pasy a dávali im minimálne množstvo finančných prostriedkov, ktoré zarobili.

Na Slovensku bolo v Košickom a Prešovskom kraji do akcie nasadených 90 policajtov. Po akcii vyšetrovateľ obvinil osem ľudí z trestných činov účasti na zločinnom spolčení, obchodovania so ženami, kupliarstva, ohrozovania mravnej výchovy mládeže a obmedzovania osobnej slobody.

Podľa policajných zdrojov skupina rozbitá bola po tom, čo kupliarov udali žiačky základnej školy vo Vranove nad Topľou. Neplatili im totiž za poskytované služby dohodnutú odmenu.

Nemôžem ich odpísať

Teraz už pätnásťročnú Luciu, žiačku deviateho ročníka základnej školy, sme zastihli na vyučovaní. Riaditeľ školy Jozef Titko nám povedal, že o rok mladšiu Ivetu presunuli na vedľajšiu školu. Je to tak podľa neho lepšie. „Nemôžem tie dievčatá odpísať, ale musím im pomôcť. Je mi ich ľúto, chceme im umožniť školu dokončiť.“

Lucia bola prijatá na strednú školu. V súvislosti s vymeškanými hodinami poznamenal, že komisionálne skúšky zvládla. „Dievčatá za ten polrok zvládli školu života v zápornom zmysle. Keď som sa Lucie pýtal, aké to bolo, povedala, že hrozné,“ tvrdí riaditeľ. Mladšia Iveta je podľa neho ťažší prípad, „ale dievčatá v žiadnom prípade nie sú hlúpe, či zaostalé“, tvrdí riaditeľ.

Bar nevyšiel

„Sľúbili mi, že pôjdem robiť do baru, potom som sa dostala na trasu,“ priznala pätnásťročná Lucia. Po čase jej vraj vysvetlili, že bar nevyšiel, musí teda peniaze, ktoré za ňu zaplatili, vrátiť inak.

„Mám strach, že sa tu objaví niekto z tých, čo ostali na slobode,“ hovorí Luciina matka. O tom, kde dcéra zo dňa na deň odišla, nevedela do poslednej chvíle. „Myšlienky sme mali všelijaké, až teplickí policajti nám oznámili, že si po ňu máme prísť,“ tvrdí mama.

Zákazníkov okrádali

„Obvinení ma nebili, vyhrážali sa mi však,“ hovorí Lucia. Medzi zákazníkmi boli najčastejšie Nemci alebo Taliani, ktorých dievčatá zohnali na trase. „Zobrala som Nemca do sprchy a dvere nechala odomknuté. Kým som ho umývala, vošli dnu a ukradli mu telefón, peniaze, poprípade iné cenné veci, ktoré mal pri sebe.“ Keď klienta vyviedla zo sprchy, odbehla si na recepciu po prezervatívy a nevrátila sa už. „Chcela som sa vrátiť domov, od kolegýň som však dostala varovanie, že policajti sú podchytení. Nevedela som, či nenatrafím na takého.“

Koniec, ktorý očakávala, prišiel až po tom, čo jej mladšiu kolegyňu chytili s falošným pasom na česko- -nemeckých hraniciach.

Ivetu sme našli doma s rodičmi. Bolo šokom počúvať, čo si o výlete do Čiech myslí štrnásťročná školáčka. Pobyt v Tepliciach považuje za „celkom dobrú skúsenosť, až na to, že na môj vek to je hrozne silné. Psychicky som sa zničila, je mi všetko jedno“.

Aj Iveta sa do Čiech vybrala po tom, čo jej sľúbili prácu v bare. Prvé tri týždne v Čechách boli pre Ivetu príjemné. „Spali sme, chodili po diskotékach, dávali nám peniaze. Chceli nám zaslepiť oči a potom vyložiť, o čo vlastne ide.“

Predával ju znova a znova

Iveta priznala, že za polrok, čo nebola doma, viac času trávila na Slovensku ako v Čechách. Veľa času strávila v Strážskom a v Michalovciach, kde sa opätovne stretávala s chlapom, ktorý ju znovu a znovu predával do Čiech. „Mali sme, čo sme chceli, nič nám nezakazovali. Keď nás spoznali a zistili, že sme dobré, nemali sme s nimi žiadne problémy. Peniaze nám dali len na to, čo sme nevyhnutne potrebovali. Na kozmetiku, oblečenie a podobne.“

Iveta aj Lucia priznali, že skúsili aj tvrdé drogy. Hoci na ne peniaze od ochrancov nedostala. „Pervitín sa tam dá zohnať ľahko. Tak ako si u nás kúpite cukor, tam si zoženiete drogy,“ hovorí Iveta.

Za najhoršiu skúsenosť považuje väzenie. „Bolo to hrozné. Strávila som tam mesiac.“ To, že má Iveta len štrnásť rokov, zistili až vranovskí policajti po aprílovom prevoze. Ani ľudia, s ktorými v Tepliciach žila, nevedeli, že má len štrnásť. Strach mala na slobode najväčší z toho, že ju chytí polícia.

Prežili väzenie, drogy, bitku

„Nerobili sme prostitútky v pravom slova zmysle,“ tvrdí Iveta. „Museli sme kradnúť,“ priznala. „Keď si zákazník všimol, že bol okradnutý, nie raz od neho dostala.“

Aj podľa Ivety polícia so skupinou spolupracuje. „Niekedy prišli aj desať-pätnásťkrát za noc.“ K dobrej pozícii v skupine jej pomohlo to, že tri a pol mesiaca žila s jedným z obvinených. „Týrané sme neboli. Čo sa týka sexu, pýtali sa nás, či chceme ísť, alebo nie. Len výnimočne sme nemohli odmietnuť. Prežili sme za pol roka všetko – väzenie, drogy, bitku – jednoducho všetko,“ hovorí Iveta.

(Mená dievčat boli z etických dôvodov pozmenené.)

DÁRIUS IVAN
FOTO PRE SME – VERONIKA JANUŠKOVÁ