BRATISLAVA – „V tomto priestore funguje niečo, na základe čoho byrokratické štruktúry dokážu rásť ako rakovina – produkujú sa samy zo seba,“ tvrdí Roman Holec z Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Štruktúry niektorých podnikov a úradov naznačujú, že Slovensko je krajina funkcionárov.
V štátom vlastnenom podniku Železnice SR je 47 ľudí, ktorí majú na vizitke pod svojím menom napísané slovo riaditeľ. Okrem nich je plno námestníkov a vedúcich. Faktom je, že na železniciach je zamestnaných zhruba 44-tisíc ľudí.
Na Úrade vlády pripadá jeden riaditeľ na každého siedmeho pracovníka. Chod vlády zabezpečuje okolo 250 úradníkov, z čoho je sedem generálnych riaditeľov sekcií a 30 riaditeľov odborov a kancelárií. Riaditeľov má byť 31, ale kancelária predsedu vlády má zatiaľ len pracovníčku poverenú vedením. Nad všetkými úradníkmi stojí ešte vedúci Úradu vlády.
Ideálny vzorec – koľko ľudí má byť na jedného riaditeľa, asi neexistuje. Ale sotva niekto dokáže presne určiť aj to, koľko máme na Slovensku riaditeľov a prezidentov. V súkromných spoločnostiach je riaditeľov menej, ale v úradoch a štátnych podnikoch až priveľa.
Trochu priveľa máme aj generálov. V armáde je v súčasnosti 22 generálov, 577 plukovníkov a 1714 podplukovníkov. Bývalý minister obrany Pavol Kanis po nástupe do funkcie v roku 1998 s úžasom pozeral na túto štruktúru a neveriacky krútil hlavou. Zdalo sa mu, že v armáde nebude mať kto vykonávať bežnú prácu, keď je toľko vojakov s vysokými hodnosťami. „V rámci reformy armády počítame so zmenami. V súčasnosti sú napríklad dve tretiny vyšších dôstojníkov a generálov a tretina nižších dôstojníkov. Po reforme to bude naopak, čím sa štruktúry zefektívnia,“ povedal hovorca ministerstva obrany Pavol Vitko.
Rozdávaniu vysokých funkcií prepadli aj niektoré politické strany. Za šéfovania Jána Slotu mala jeho Slovenská národná strana okrem predsedu a podpredsedov aj troch tzv. čestných predsedov, ktorí sa týmto titulom aj nechávali oslovovať. (rf)
