Odkedy existuje funkcia riaditeľa, ako ju poznáme dnes?
„Funkcia aj slovo riaditeľ sa odvíjalo z angličtiny – director a z nemčiny – direktor. Zo začiatku sa často používalo slovo správca, až neskôr prešli na riaditeľov. Faktom je, že začiatkom dvadsiateho storočia ešte neboli medzi riaditeľmi a ostatnými zamestnancami také platové rozdiely. Zväčšovať sa začali až po roku 1918.“
Kedy sa u nás začal rozmach riaditeľov?
„Do prvej svetovej vojny mali podniky jednoduchú štruktúru a riaditeľov bolo málo. Po roku 1918, keď začali do hry vstupovať zložitejšie obchodné, colné a legislatívne záležitosti, začala byť orientácia v podnikoch oveľa zložitejšia a vtedy sa štruktúry rozvetvovali. Bol to trend, ktorý pokračoval aj po 2. svetovej vojne. Byrokratické štruktúry začali rásť oveľa rýchlejšie.“
Bol počet riaditeľov a ich zástupcov za socializmu úmerný veľkosti podniku?
„Za socializmu určite nie. Riaditeľ mal plno námestníkov, ale všetko bolo nariadené zhora. Byrokracie bolo veľa.“
Nevadí, že štruktúry pretrvali až dodnes?
„Jeden človek začiatkom 21. storočia nemôže obsiahnuť všetko. Súkromné firmy si nebudujú riaditeľské miesta, aby do nich len vrážali peniaze. Iná vec je to, ako sú riaditelia platení. Ak je podnik v červených číslach, robotník to cíti na svojom plate. Ale riaditelia nie, sú platení stále dobre. Či podnik profituje alebo nie, majú svoj dobrý príjem zaručený. Abnormálny stav s veľkým byrokratickým aparátom však pretrval v niektorých štátnych podnikoch. Mnohé z nich sú v problémoch, prepúšťajú robotníkov, ale ešte som sa nestretol s tým, žeby zoštíhľovali aparát.“
Dajú sa porovnať dnešní riaditelia a tí tzv. baťovskí?
„Kedysi mali riaditelia oveľa väčšiu zodpovednosť. Keď boli vo firme problémy, prvý, kto niesol za zlý stav zodpovednosť, bol riaditeľ. Dnes sa vo veľkých podnikoch, v ktorých je veľa riaditeľov, zodpovednosť rozloží, a niekedy je naozaj ťažké nájsť vinníka problémov.“
Riaditeľ je dnes vo veľkom podniku nedosiahnuteľný človek, ku ktorému sa zamestnanec musí objednať. Bolo to tak vždy?
„V minulosti bol riaditeľ so zamestnancami v akomsi patriarchálnom vzťahu. No len čo podnik nadobudol istú veľkosť, riaditeľ sa od zamestnancov vzďaľoval a vytváral bariéru. V slovenských fabrikách boli oveľa horšie platové aj vzťahové podmienky ako v mnohých židovských, nemeckých alebo maďarských podnikoch.“
RICHARD FILIPKO