Volajú sa Moses Herzog, Humboldt Fleisher či Mickey Sabbath a obývajú romány Saula Bellowa. Alebo Philipa Rotha? Intelektuáli a polointelektuáli, v každom prípade typické osadenstvo campusov, polihujúci alebo hyperaktívni, zmietaní sem a tam metafyzickým smädom po poznaní a sexuálnymi potrebami svojich rýchlo starnúcich tiel. Na prvý pohľad sa zdá, že nikam inam nepatrí ani David Lurie, profesor literatúry v Kapskom Meste, hlavný hrdina románu J. M. Coetzeea, ktorý práve vyšiel v češtine pod titulom Hanebnost, vyznamenaného Bookerovou cenou.
Profesorovi Luriemu nebolo dožičené, aby dožil svoj ustálený univerzitný život do dôchodkového veku. Jedného dňa ho prepadne úzkosť z „prevádzkového charakteru“ jeho promiskuitného života a začne si s vlastnou študentkou. Ale pristihnú ho a on v rozpakoch a zlosti rozzúri napochytre zvolanú vyšetrovaciu komisiu promptným a arogantným priznaním. S hanbou a bez nároku na penziu ho vyženú z univerzity. Bez veľkej ľútosti opustí svoju vilku v dobrej štvrti a odsťahuje sa na vidiek za lesbickou dcérou, ktorá hospodári na odľahlej farme. Starnúci voľnomyšlienkar sarkasticky pozoruje, ako sa jeho dcéra oddáva „sapfickej láske“ - „to je len výhovorka, prečo stučnieť“ - a len s veľkým odstupom sa venuje farmárskym prácam. Až teraz sa len začína napĺňať jeho osud vyhnanca. Farmu jedného dňa prepadnú traja čierni mladí muži, zmlátia ho do bezvedomia a dcéru znásilnia.
Oni, čierni, a my, bieli, a medzitým nespočetné variácie cudzoty a nedôvery: medzi otcom a dcérou, páchateľom a obeťou, mestom a dedinou, telom a dušou, erotickou hrou a sexuálnym násilím. V novej Južnej Afrike niet miesta na takéto zábavky, napriek všetkým heslám je tam stále priveľa znechutenia z úbohých pomerov čiernych, priveľa neistoty bielych, aj, ba práve liberálov ako Lurie.
Nakoniec sa predsa len zoznámi so ženou v útulku pre psy, ktoré nemajú pána. Zdá sa, že človek je zviera, smutné z celej pozemskej existencie. Existuje čosi ako vopred určený cyklus moci a bezmoci, do ktorého sa naše životy musia vkliniť? Namiesto odpovede klenie J. M. Coetzee túto stiesňujúcu, nemilosrdnú parabolu ponad hrozné zázraky a nikdy nezahojené rany našej existencie.
Autor: HANS-GEORG RODEK(Autor je novinár, filmový a literárny kritik)
