čitateľom, je to teda v istom zmysle aj jej prozaická prvotina. V porovnaní s druhou debutantkou, výtvarnou historičkou Martou Herucovou, ktorá vydala prózičku Vyberanie šiat (JM Press, Bratislava 2001), má teda výhodu literárnej skúsenosti, čo nemusí ešte znamenať kvalitatívnu ani remeselnú prednosť. Najmä ak sa púšťa na územie krátkej prózy.
Týchto desať poviedok, ktoré už názvom naznačujú, že pôjde o nepríjemné stránky života, má približne rovnakú umeleckú úroveň, alebo povedzme to otvorene, nie sú dosť vydarené. Kým v poézii pre deti autorka hýri originálnymi nápadmi, pozná hru významov, tu stavia na životných banalitách, dosť ošúchaných, aby uniesli zmysluplný príbeh. Konvencia nahrádza invenciu.
Viacero poviedok sa zaoberá manželskými vzťahmi, žiarlivosťou, nedostatkom lásky. Hneď v prvej suseda žiarli na susedu, ktorá jej vraj chce odlákať manžela. To by mohla byť téma, ale všetko sa skončí tým, že jej sokyni roztrhá pes na ulici pančuchy a ona vyjde na posmech prizerajúcich sa chlapov vrátane onoho podozrievaného manžela. V inej si budúci ženích odskočí k frajerke Mire, v ďalšej rozvedú manželov len preto, že ich vzťah zvecnel. V inej sa námestník fintí preto, aby sa zapáčil sekretárke, čo ona využíva, pričom manželka žiarli. Atď., atď. Nie skutočné konflikty, miesto nich nedorozumenia, nie skutočné vášne, miesto nich pletky, ktoré by v takejto podobe mohli byť nanajvýš predmetom kuchynských rečí. Ak by som sa mohol v súlade s názvom knihy vyjadriť meteorologickou terminológiou, chýbajú mi tu búrky, blesky a hromobitie; je iba zamračené, občasný dážď.
Ak sú Dragulovej-Faktorovej poviedky najmä prvoplánové, Herucovej poviedočka má niekoľko rovín: ide o vlastný zážitok z troch operácií rakoviny, čo autorka zachytáva maximálne zhusteným štýlom, takže samotná choroba a chirurgické zákroky zaberajú možno menej miesta ako lekárske správy o nich. Herucovej sa podarilo lakonicky, úsečnými vetami zreprodukovať psychické situácie pacientky po onkologickom náleze, ba dokonca tam nenápadne zamontovať zmienky o jej pracovisku. Dialógy s lekármi sú zdanlivo bezobsažné, no obsahujú podstatu, majú spád a vtip a vydajú za mnohostránkové opisy charakterov a prostredia. Pacientka trpí, vyrovnáva sa aj s možným faktom smrti, no nehorekuje, nefňuká, ba je dokonca schopná uťahovať si sama zo seba. Herucová zručne pretrháva nite rozhovorov, predstáv, či myslenia, mnohé nedopovedúva, no všetko dôležité povie.
Na debutantku výkon hodný pochvaly. A úmerne k tomu treba spomenúť aj zaujímavo riešenú obálku so vsunutým štítkom na niti, kde je názov knihy a na druhej strane meno autorky.
