ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
Začiatkom mája zistili v Poľsku prvý prípad „šialenej kravy“. Pracovníci výskumného ústavu veterinárnej medicíny v Puławách ubezpečovali znepokojené obyvateľstvo prostredníctvom masmédií, že infikované mäso sa nedostalo do predaja. Polícia niekoľko dní horúčkovito pátrala po pôvode chorého zvieraťa.
V laboratóriu pracoviska veterinárnej hygieny v Krakove preskúmali 2. mája vzorky mozgov štyridsiatich kusov hovädzieho dobytka z bitúnka Mochnaczke Wyznej pri Krynici v malopoľskom regióne. Ako informovala šéfka stanice Anna Piróg-Komorowska, analýza jednej zo vzoriek priniesla výsledok BSE. Na druhý deň vzorky putovali do Puław, kde vo výskumnom ústave veterinárnej medicíny (tam od septembra 2001 uskutočňujú testy na chorobu šialených kráv) 4. mája so stopercentnou istotou potvrdili prvý prípad BSE v Poľsku.
„Netreba podliehať panike,“ upokojoval verejnosť Piotr Kołodziej, veterinár v Puławách. „Je to len jeden prípad. Choroba šialených kráv sa nešíri ako chrípka. A zistenie choroby svedčí o dôslednosti nášho systému.“
Zviera malo okolo deväť rokov. Polícia s obrovskými ťažkosťami pátrala, odkiaľ pochádzalo. Procedúry Európskej únie totiž prikazujú v prípade zistenia BSE zlikvidovať celé stádo, ktoré žralo tú istú pašu, alebo kravy narodené osemnásť mesiacov pred nakazenou kravou a po nej.
Že by zo Slovenska?
Na bitúnok sa chorá krava dostala 25. apríla. Priviezli ju vraj z hospodárstva vo Świbodzine neďaleko Tarnowa. Od začiatku sa však pošuškávalo, že vyšetrovanie sa predlžuje preto, lebo svedectvo o pôvode kravy je falošné. Objavili sa domnienky, že kravu priviezli nelegálne zo Slovenska. Prečo zo Slovenska?
Na otázku, odkiaľ sa mohla v Poľsku vziať krava s BSE, odpovedal v prvom návale neistoty politicky nie práve najkorektnejšie Tadeusz Wijaszka, riaditeľ Štátneho veterinárneho ústavu v Puławách – hlavného poľského laboratória na výskum BSE.
„To nevieme. Je to najdôležitejšia vec, ktorú treba zistiť. Ukazujú sa tu nedostatky nášho identifikačného systému na čo mnohokrát poukazovala Európska komisia. Ťažko sa bude dať vypátrať materské stádo toho kusa dobytka. Jestvuje však niekoľko možností: krava bola dovezená (alebo prepašovaná) zo Slovenska alebo z bývalej NDR – tam jestvovali veľké hospodárstva, kde dobytok kŕmili kostnou múčkou alebo mliečnymi preparátmi. Mohla pochádzať aj z nejakého poľského roľníckeho družstva. Je veľmi málo pravdepodobné, že by sa nakazila niekde v regióne Malopoľska.“
V pondelok 6. mája uverejnila Gazeta Wyborcza veľkú šťavnatú reportáž o prípadoch šialených kráv na Slovensku. Jej autor Tomasz Tosza v nej však varoval, že podľa kvalifikácie Európskej únie patrí k európskym krajinám s najväčším rizikom na BSE popri Slovensku aj Poľsko. Hoci sa na Slovensku v skutočnosti kostnou múčkou nekŕmilo, choroba šialených kráv sa sem zrejme poľahky dostala v polovici deväťdesiatych rokov prostredníctvom mliečnych preparátov dovážaných z Nemecka. Stovky ton tých istých prípravkov však importovalo aj Poľsko. A v Poľsku dostávalo žrať tieto preparáty len do roku 1997 až do 600-tisíc kráv (pravda, predtým ich tu kŕmili okrem iného aj medzičasom preslávenou kostnou múčkou z Veľkej Británie).
Európska komisia varovala
Na porovnanie: Kým na Slovensku identifikovali zatiaľ deväť prípadov šialených kráv, v Čechách boli len dva – toľko ako v Slovinsku.
V západnej Európe vyzerá rebríček nasledovne: vedie Veľká Británia (181024), nasleduje Írsko (958), po ňom Portugalsko (654), Francúzsko (601), Švajčiarsko (416), Nemecko (177), Španielsko (116), Belgicko (78), Taliansko (62), Holandsko (34), Dánsko (8). Rakúsko, Fínsko, Grécko a Luxembursko majú po jednom prípade, zatiaľ čo len na Normandských ostrovoch identifikovali 848 prípadov a na ostrove Man ďalších 437 (obe ostrovné územia patria k Veľkej Británii).
Európska komisia reagovala na ojedinelý poľský prípad BSE bez údivu a prekvapujúco tolerantne. Neobjavil sa ani najmenší náznak toho, že by „pätnástka“ chcela na poľskú hovädzinu uvaliť embargo. Brusel dokonca niekoľko hodín po overení správy o poľskom prípade BSE priamo vyhlásil, že voči krajine vôbec nepomýšľa na zavedenie reštrikcií na dovoz hovädziny.
Európska komisia predvídala výskyt BSE v Poľsku už dávnejšie, no domáca politická reprezentácia vnímala tieto prognózy donedávna priam ako politickú urážku. Roku 2000 tvrdil vtedajší minister poľnohospodárstva Artur Balasz, že hodnotenie, k akému dospeli európski vedci vo veci možného výskytu BSE v Poľsku, je čisto arbitrárne a výlučne politicky motivované. Každý predsa vie, že jednou z bŕzd poľskej integrácie do EÚ sú práve nedoriešené otázky týkajúce sa poľnohospodárstva. Vtedy sa komisia nepúšťala s Poliakmi do polemiky, napriek tvrdej správe dublinskej veterinárnej kancelárie EÚ, kritizujúcej slabú prevenciu BSE v Poľsku. Krajine vyčítali najmä to, že tam prakticky nejestvuje veterinárna kontrola na hospodárstvach, ktorá by zisťovala, čím roľníci zvieratá kŕmia. Okrem toho v Poľsku doteraz nezaviedli oddelené linky na výrobu umelého krmiva pre hydinu a dobytok. Ani balenia s krmivom nebývajú poriadne označené a uhynuté kusy dobytka sa často nevyšetrovali na BSE. No a hlavným kameňom úrazu je zle fungujúci systém IACS, ktorý je potrebný na identifikáciu rodokmeňa dobytka.
Krava so záhadnou minulosťou
Medzitým sa v Poľsku postupne predsa len začal dvíhať závoj tajomstva nad pôvodom prvej šialenej kravy. Chorá sa volala Krasula a bola dcérou Sekwany. Narodila sa v lete 1993 alebo 1994. Pásla sa na lúke, žrala trávu a seno. Nijakú umelú pašu, ani múčku, dušuje sa jej pôvodný majiteľ. Ako teľa ju nedokrmovali mliečnymi preparátmi, ktoré spôsobili výskyt BSE na Slovensku, ale len vitamínovým preparátom pre teľatá.
Michał Bajorek, hospodár z Rzepiennika Strzyzewského, ktoré sa nachádza 30 kilometrov od Tarnowa, dlho nechcel veriť, že jeho Krasula mala diery v mozgu.
„Nič jej nebolo. Predali sme ju len preto, že by sa už neotelila.“
V kravíne Bajorekovcov je ešte jedna jedenásťmesačná jalovica, Krasulina dcéra, a dvojmesačné teľa kúpené od suseda. Bajorek vraví, že kupec vzal Krasulu a trojročnú Lalku, ktorá sa akosi nechcela oteliť. Platil na drevo, a cena bola dobrá. Od Bajoreka nežiadal nijaké dokumenty.
„Keď ich nechcel, tým jednoduchšie. Sám sa mu predsa prosiť nebudem,“ ospravedlňoval sa roľník.
Kupec evidentne získal na kravy falošné „papiere“, a potom ich predal na bitúnok v Mochnaczke Wyznej. Celú nedeľu po potvrdení správy o BSE vypočúvali Bajoreka i kupca chorej kravy na tarnowskej prokuratúre. Po výsluchu ich síce prepustili, ale na druhý deň sa začalo vyšetrovanie vo veci ohrozenia života a ľudského zdravia. Bajorek dostal zákaz predaja dobytka.
Rekonštruovať pôvod chorej kravy bola hotová detektívka. Až postupne vychádzalo najavo, že Krasulina matka Sekwana pochádzala z dobrého chovu v opolskom regióne, z likvidovaného roľníckeho družstva. Ani ona nemala kontakt s kostnou múčkou. Do Rzepiennika sa dostala roku 1992. Vtedy mala päť rokov. Tri kravy z tej istej „várky“, ktoré sa ocitli v spomínanej obci, už nežijú, predčasom ich predali na bitúnok. Dva kusy kúpili susedia Bajorekovcov – tie kravy sú údajne zdravé. Roľník Bajorek si už nespomína, koľkokrát sa Krasula otelila, ale určite to bolo viac než raz. Teraz sa pátra po potomkoch. Ako povedal malopoľský veterinár Krzysztof Ankiewicz, celé stádo, z ktorého Krasula pochádzala, bude zlikvidované.
„Hoci zvieratá nevykazujú príznaky choroby, z bezpečnostných dôvodov budú zlikvidované. Roľníci dostanú od štátu odškodnenie za každý utratený kus.“
Dopad na obchod
Doteraz však stále nie je jasné, kde poľská krava „zošalela“. Že by predsa len išlo o prípad spontánnej encefalitídy, ktorý pred časom s veľkou pravdepodobnosťou identifikovali už v Slovinsku?
Napriek blahosklonnému postoju EÚ k poľskému prípadu BSE komisár Európskej únie David Byrne Poliakov upozornil, aby čo najrýchlejšie odstránili medzery v prevencii proti šíreniu choroby šialených kráv.
„Urýchli to vstup Poľska do EÚ,“ dodal.
Napriek tomu Byrne ubezpečil, že „pätnástka“ nielenže nezavedie voči Poľsku nijaké obchodné reštrikcie, ale nebude ani vymáhať osobitné bezpečnostné prostriedky.
To však neznamená, že by malopoľský prípad BSE nemal dopad na obchodovanie s hovädzinou.
„Zistenie jedného prípadu BSE určite negatívne ovplyvní poľské hospodárstvo,“ povedal premiér Leszek Miller.
Ako medzitým informoval litovský šéf štátnej veterinárnej a potravinovej kontroly Kazimieras Lukauskas, tento rok doviezli z Poľska do mäsokombinátov vo Viľňuse 88 ton hovädzieho mäsa. Okamžite po objavení sa správy o chorej poľskej krave však Litva zaviedla voči krajine zákaz dovozu hovädzieho mäsa. V samotnom Poľsku, kde priemerný obyvateľ skonzumuje 5,5 kilogramu hovädziny ročne, jej predaj z roka na rok klesá. Profesor Roman Urban z Ústavu poľnohospodárskej ekonomiky a potravinárskeho hospodárstva predpokladá, že tento rok nepresiahne výroba hovädzieho mäsa v Poľsku 250 tisíc ton, na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď sa produkovalo o 50-tisíc ton viac.
Zástupca premiéra a minister poľnohospodárstva Jarosław Kalinowski informoval, že do konca roku 2002 bude mať každý kus poľského dobytka vlastné identifikačné dokumenty.
„Ak vybudujeme ten systém, neprekĺzne ani myš. Momentálne však nie je dostatočný,“ dodal.
GAZETA WYBORCZA (sprac.)
