S Annou Šiškovou sa stretli pri práci na Musíme si pomáhať a potom na Českom levovi, ktorého Dušek moderoval a odovzdával „svojim“ jedného leva za druhým.

FOTO – ČTK

Jaroslav Dušek a jeho Vizita majú svojich vyznavačov už dvadsať rokov. Hoci sem-tam si zahral menšie roly aj vo filmoch, všeobecným miláčikom sa stal až po tom, čo razantne vtrhol na celuloid vo filmoch Pelíšky a Musíme si pomáhať. Na snímke je záber práve z tohto filmu, ktorý bol dokonca nominovaný na Oscara.

FOTO – ARCHÍV

Na javisko vkráča Jaroslav Dušek. Na nohách iba našuchovacie papuče, okolo pása gatí uviazaná kravata.

„To je na způsob moudré horákyne“ vysvetľuje. „Trošku slavnostní, ale zase né moc.“ „

A prečo ste bosý?“ zaznie hlas z publika.

„Všichni jsme v botách bosí,“ okamžite filozofujúco odpáli Dušek.

Potom si všimne, že do hľadiska sa vkrádajú poslední prišelci.

„Meno!“ zavolá. „Nabudúce to bude aj s adresou,“ blahosklonne, ale prísne príjme ospravedlnenie.

A hneď je zase v deji.

„Ten pán, čo tu nie je, je Martin Zbrožek,“ predstavuje partnera zásadne vo chvíli, keď javisko opustí a odkráča do zákulisia. A ešte divákov upozorní, že ani on, ani spoluúčinkujúci na javisku nemajú vôbec predstavu, čo sa vlastne bude hrať.

Je to tak. To je princíp divadla Vizita. Do pľacu sa hodí akákoľvek téza, Dušek sa s ňou obráti na Zbrožka, ten sa chytí a odpovedá. Vzniká na prvý pohľad absurdný prepletenec dejov, postáv, tanca, hudby, jazzu, gagov, hrania sa so slovíčkami a významami, ktoré sa však v konci presne spoja, zapadnú ako puzzle do prekvapujúco kompaktného absurdného príbehu. Vidno, že Dušek „nekecá“, keď vraví, že je dobrý matematik. Žiadna narážka, žiaden nápad nezostane osamotený, využije sa hoci aj hodinu po tom, čo bol vyslovený. Niekedy sa prekvapia asociáciou aj muži na javisku navzájom. Pokojne sa rozosmejú, vystúpia z deja. Je to prekvapujúco príjemné a smiešne, sledovať, ako sa dvaja dospelí chlapi na javisku vyblbnú. A diváci s nimi.

Dušek je klzký ako ryba. Neudržíte ho, nedotlačíte, kam by ste chceli vy. Vždy sa vám vyšmykne a zareaguje inak, po svojom. Keď napríklad Zbrožek povie – pojďme na skleničku – on už vzápätí pantomimicky balansuje na pomyselnej hrane pohára. Tak to bolo aj s naším rozhovorom. Dostal otázky a takto odsmečoval odpovede:

Keď sme sa pred troma rokmi zhovárali na Divadelnej Nitre, tvrdili ste, že rozhovory neposkytujete. Najmä po tom, ako ste moderovali Českého leva, som však s vami čítala rozhovorov stohy. To sú už tie povestné ústupky sláve a úspechu? V čom ste ešte museli ustúpiť?

Prešiel som jednoducho z obrany do protiútoku. Rozhodol som sa unaviť novinárov a čitateľov prívalom rôznych rozhovorov, všetkým sa tak znechutiť a mať zase pokoj.

V Nitre s vami na javisku vystupoval ako partner Pjér La Šéz. V televízii na Českých levoch však už bol po vašom boku Martin Zbrožek, alias asistentka Martina, ktorý hrá s vami aj v Bratislave v predstaveniach Vizity. Jeho si však pamätáme z programov Ondřeja Havelku a jeho Melody Makers, kde vystupuje ako hudobný virtuóz a hudobný klaun. To sa patrí, preťahovať kolegovi asistentov?

Martin Zbrožek hral vo Vizite v podstate už od jej začiatkov. Poznáme sa od detstva, pretože naši dedovia si postavili chaty pri rieke Sázave, takže si navzájom cez rieku pozeráme do okien. V rokoch 1986 až 1989 bol Martin mojím hlavným javiskovým partnerom. Potom emigroval a ja som hral osem rokov s Alanom Vitoušom, potom dva a pol roka s Pjérom La Šézom a teraz zase hráme s Martinom.

Využívate vo Vizite aj jeho schopnosti huslistu?

Na javisku robí všetko, čo vie, a niekedy i viac.

Nezmenilo sa po tom, ako ste sa stali všeobecnejšie známym, publikum Vizity? Zmenila sa atmosféra, témy, inšpirácie?

Vizita sa mení skôr podľa jednotlivých partnerov, s ktorými hrám. A podľa počasia, tlaku, ročného obdobia, spoločensko-politickej situácie, zloženia a naladenia publika atď.

Pribudlo vám obdivovateliek? Vyviedla vás niektorá z nich z miery?

Presný počet svojich obdivovateliek nepoznám. Väčšinou ma udržujú v dobrej miere.

Ste odvtedy ješitnejší?

Snáď nie.

Ako sa udržujete pri zemi?

Používam niekoľko typov a druhov závažia.

Všetci účinkujúci deklamujú, aký z vás majú na javisku strach, keď konferujete. Zaskočil pri moderovaní, vo Vizite, na ulici, v škole niekedy niekto vás?

Určite ma niekto niekedy zaskočil, najmä na javisku Martin Zbrožek, keď som práve nebol prítomný. Alebo vo filme ma niekedy zaskočil dublér. A inokedy mi zase zaskočil v krku kus jedla. Každú chvíľu ma niekto alebo niečo zaskočí.

V Divokých včelách máte okrem iného milostnú scénu so Zuzanou Kronerovou. Vo filme Musíme si pomáhať znásilňujete Anku Šiškovú. Ako sa vám pozdávajú takéto česko-slovenské koprodukcie?

Boli to pre mňa nezameniteľné a neopakovateľné a nezabudnuteľné zážitky, ktoré neočakávaným spôsobom rozšírili spektrum mojich doterajších skúseností.

Ste majster improvizácie, nakoľko ste v týchto scénach improvizovali?

Nechal som sa viesť intuíciou, partnerkou a režisérom.

Herci tvrdia, že erotické scény sú utrpením. Je to pravda? Pripomeňme, že v náručí ste mali aj Evu Holubovú v Pelíškoch, a tá niekde tvrdila, že pre ňu to teda utrpenie bolo.

Pre mňa to nebolo žiadne utrpenie, pretože moje partnerky mali vždy dostatočný zmysel pre humor. Samozrejme pre ne to bolo horšie, pretože ja som to bral vážne, vždy som sa do nich zamiloval a chcel som si ich brať za ženy.

S ktorou ďalšou slovenskou herečkou by ste si radi zahrali v podobnom duchu?

So všetkými.

Ste ako mediálna hviezda ostražitejší a menej spontánny ako „iba“ herec Vizity, keď vás poznal iba hlúčik skalných priaznivcov? Minule na vás žalovala jedna čitateľka časopisu Spy, teda špión, že vás videla laškovať v kaviarni.

Áno? Mňa to neprekvapuje. Pristihol som sa, že laškujem všade.

Viete si predstaviť moderovať Českého leva aj do tretice? Je to asi hrozné, keď človek musí prekonať sám seba, toho Duška moderátora spred roka. Nemali ste tohto roku oveľa väčšiu trému než prvý raz?

Predstaviť si dokážem takmer čokoľvek. Nemal som čas na prekonávanie seba samého, radšej som si všímal dianie na pódiu. Je to priamy prenos, a tak na trému nie je čas.

Dnes sme skôr populáciou neurotikov. Poraďte, ako si zachovať humor a rozvahu? Alebo iba klamete telom?

Klamem telom.

Čím by som vás ale fakt vytočila?

Telefónom alebo kamerou.

BARBORA DVOŘÁKOVÁ