Kapela Jazzanova. FOTO – COMPOST RECORDS
Láska k starému jazzu a moderným rytmom priviedla členov nemeckej skupiny Jazzanova k novému zvuku, ktorý zahŕňa množstvo štýlov – od hip-hopu, afrofunku, soulu, po brazílske a latinské divoké rytmy. Debutovali pred dvoma rokmi kompiláciou Jazzanova The Remixes, na ktorej boli nové verzie skladieb od interpretov ako UFO, Ian Pooley, MJ Cole či 4Hero. Nedávno skupina vydala debutový album In Between (Compost/Wegart, 2002).
Na otázky SME odpovedal líder zoskupenia JÜRGEN VON KNOBLAUCH.
Tvoríte od polovice deväťdesiatych rokov, ale debutujete až teraz. To vás cudzia muzika bavila viac?
„Niektorí členovia Jazzanovy produkovali hip-hop už na začiatku deviatej dekády. Ako projekt sme však potrebovali pomerne veľa času, aby sme si vybudovali taký muzikantský základ. Mám na mysli predovšetkým spoluprácu s vokalistami. Remixy považujeme za svoju prípravnú fázu, kde sme sa naučili pracovať s vokálnymi linkami, strihať, efektovať, a tak ďalej. Uvedomili sme si, čo nás baví a čo vieme robiť, čo je podľa mňa v umení dôležité. Album sa nahrával s hosťujúcimi spevákmi a speváčkami, postupne k nám do Berlína prichádzali Vikter Duplaix, Capital A, Valerie Etienneová či Ursula Ruckerová.“
Vznikajú vaše skladby ako spoločná session, alebo ktosi nosí hotové skladby?
„Jazzanovu tvorí šesť ľudí a nová pieseň vzniká v dvojici dídžej a programátor. Tí dvaja vytvoria základ tracku, ktorý poskytnú ostatným. Výsledok dokončíme spoločne.“
Žijete v Berlíne, meste s kozmopolitnou a uvoľnenou atmosférou. Myslíte si, že na vás Berlín zvlášť vplýva?
„Mám Berlín veľmi rád. Myslím, že je to mesto, ktoré má jedinečnú atmosféru, najmä vtedy, keď je pekné počasie – čiže predovšetkým v lete. No cez zimu je to zasa depresívne miesto. Práve Berlín nám pomáha dávať do piesní istú hĺbku, o ktorú sa snažíme. Sviežosť, ktorá je pre Berlín typická, sa odráža aj v našej hudbe. Štyria sme sa v tomto meste narodili a dvaja sa sem prisťahovali, no fakt, že tu bývame, nás ovplyvňuje všetkých. Berlínska scéna je obrovská: od techna, cez electronicu, až po free-jazz. Stále je tu veľmi populárny rock, neue deutsche welle i rôzne gotické temnoty.“
Album In Between, znie tak, že by ste sa radi pohli od nu-jazzu kamsi inam. Kam vlastne?
„Priznám sa, že škatuľku nu-jazz nemám rád. Aj v tomto žánri sa nájdu zaujímavé projekty, ale nemyslím, že tam stopercentne patrí aj Jazzanova. Zaradil by som nás skôr do broken beat scény zo západného Londýna alebo kamsi do džezového Talianska. Ale o to nejde. Bol by som rád, keby za nás hovorili predovšetkým naše skladby. V nich sa odrážajú naše muzikantské názory a vzory. A jazz bol pre nás veľkou inšpiráciou.“
Je nemecké publikum rozdelené na old scholl jazzmanov a nu-jazzmanov?
„Väčšina tvorcov nu-jazzu vyšla z klubovej scény. Nie sú to inštrumentalisti, ale hudobní programátori, ktorí hudbu produkujú výhradne na počítačoch. To je v jazze skutočne nový prvok, pretože až do konca osemdesiatych rokov existovali na jazzovej scéne výhradne kapely. My sa cítime niekde medzi, páči sa nám spájanie programovaných a živých prvkov. Dobre zahraný jazz má v sebe určite väčšiu energiu ako track pustený z harddisku. Ale dnes sa dá všetko spájať, napríklad pomocou dídžejingu.“
Pred dvoma rokmi ste v Prahe vystupovali pod značkou Jazzanova ako dídžeji. Robíte aj regulárne koncerty? Ako riešite spev?
„V tomto smere je všetko po starom. Nikto z našej kapely totiž nevie hrať na nijaký nástroj. S výnimkou počítača, samozrejme. Jediný spôsob, ako by Jazzanova mohla hrať naživo, je, že my by sme si posadali do publika k divákom a naše skladby by podľa nôt hrala nejaká jazzová kapela. Sme dídžeji, maximálne sa sústredíme na samotnú hudbu, takže by som povedal, že hráme skôr pre uši, ako pre oči.“
DANIEL BALÁŽ, MICHAL HVORECKÝ
