Súbežne s Michalom Vieweghom a jeho knihou Báječné léta s Klausem úmyselne vstúpil do českej predvolebnej atmosféry i spisovateľ Miloš Urban (1967). V grafickej podobe evokujúcej veľkú škatuľku zápaliek mu vydalo nakladateľstvo Argo – kde Urban pracuje ako redaktor – Paměti poslance parlamentu, s podtitulom Sexyromán.
Nie je žiadnou zlomyseľnosťou povedať – koniec koncov i autor sám to v jednom interview priznal – že celá tá próza vznikla v dôsledku záverečnej scény skazy českého parlamentu. Ide o sugestívny výjav požiaru, ktorý má kompletne vypáliť všetky tie zhnisané boľačky politickej scény, ktorú v románe ovládajú Sociálky na čele s Becherom a Konzervy vedené Varanom. Neštátotvornému, anarchistickému riešeniu nechýba estetický pôvab – na rozdiel od desiatok predchádzajúcich stránok, v ktorých rozprávač, mladučký poslanec Sociálek, dobýva poslankyňu Konzerv Elianu Dimitrovovú (to priezvisko je, samozrejme, narážkou na požiar Ríšskeho snemu).
Rovnako ako Vieweghova antiklausovská kniha, zostáva i Urbanov „sexyromán“ čo do umeleckej úrovne narýchlo urobeným dielkom, ktorého najväčší význam sa zdá literárno-sociologický: v súčasnom českom písomníctve pravdepodobne padla určitá nechuť vyjadrovať sa celkom otvorene k súčasnej politike.
HODNOTENIE: * * * * *
Autor: Josef Chuchma, MF Dnes
