Dvadsaťročná Michele (Audrey Tautouová) nevie, čo so sebou, so svojou kariérou a so svojou matkou. Padne do náručia Francoisovi (Edouard Baer) a po prvej noci pácha samovraždu. O niekoľko týždňov a po intenzívnom budhistickom školení sa s Francoisom znovu stretne a nasťahuje sa k nemu. V deň, keď objaví, že milovaný je židovskej viery, rozhodne sa konvertovať, aj keď on je skôr vlažný veriaci.
Mladučká Audrey Tautouová, čerstvá francúzska superhviezda, tu má šancu hrať po víle z Montmartru aj normálnu postavu z mäsa a kostí. No aj tu je krehká naivka a zas len pôvabne gúľa veľkými hnedými očami. To sa do štylizovanej idyly v Amélii z Montmartru hodilo viac.
Réžia sa hrá s časom – scény majú rýchle štarty a tie sa striedajú s náhlym spomaľovaním, komické situácie sú rozohraté na vážnom pozadí. Príbeh lásky je príbehom o pokusoch zbaviť sa bremien, ktoré nosíme so sebou ako železné gule na nohách. Michele zápasí s konfliktným vzťahom k matke, Francois vláči za sebou svoje židovstvo. Všetky postavy sú tak trošku neurotici a film je skonštruovaný bystro a vtipne.
„A ty, aké máš náboženstvo?“ pýta sa Michele. „Asi pôjdem radšej za policajtami. Tí dávajú ľahšie otázky,“ hovorí Francois. Ako vidieť aj na prestížnych festivaloch – židovstvo dnes vo filmoch znovu frčí. V Čechách a na Slovensku tak ako vo Francúzsku. Scenáristi ho radi využívajú tam, kde sa žiada troška exotiky, vážnosti a ľudských práv. Film On je veľký, ja som maličká si tiež takto poslúžil. Veď určite sa budete smiať, keď Francois s kipou na hlave uprostred toho najhlavnejšieho pôstu nenápadne odhryzáva z kuracieho stehna zamaskovaného v novinách.
Režisérka Pascale Baillyová zjavne berie vážne, čo kedysi povedal jej slávny kolega Claude Sautet: „Film by nemal ľuďom brať chuť žiť.“ Tento film vám ju iste nevezme. Ale či vám ju aj dodá? Skôr nie, lebo nato by musel byť aspoň v niečom a aspoň trošku výnimočný.
HODNOTENIE: * * * * *
