Asociácia súčasného divadla, šéfredaktorka Silvia Hroncová
„Ako možno povedať, že súčasná slovenská hra bude prepadák, keď to ani neskúsime? Keď nebudeme hrať domáce hry, propagovať svojich dramatikov, vlastnú kultúru, kto to urobí namiesto nás? Keby mal Štepka, Uhlár alebo ja čakať na inscenovanie svojich hier, dodnes sa nedočkajú. Nečudo, že autori si zakladajú vlastné divadlá,“ hovorí Viliam Klimáček v rozsiahlom rozhovore, ktorý uvádza dobiehajúce vlaňajšie dvojčíslo. Tento dramatik, spisovateľ, režisér, herec i občasný spevák, ktorý je synonymom divadla GUnaGU, sa zjavuje aj na ďalších stránkach informujúcich o knihách GUnaGU Remix a Váňa Krutov či v recenzii hry English is easy, Csaba is dead.
Pravda, hodnotia sa aj ďalšie inscenácie slovenských divadiel (Jožko Púčik a jeho kariéra, Hamlet, Café Agatha, Pomocník, Drotár či dvojpohľad na Toscu) vrátane tých (i zahraničných), čo tvorili program Divadelnej Nitry. Priestor dostalo i bábkové divadlo (Bábkarská Bystrica 2000) či tanec (Nezávislá tanečná scéna v New Yorku).
Z mnohých zahraničných tém spomeňme aspoň chválu na Emíliu Vášáryovú a jej účinkovanie v pražskom Činohernom klube v hre Návrat do pouště (ďalším slovenským vkladom je réžia Romana Poláka a scéna Jána Zavarského), zasvätený pohľad na dramaturgiu viedenského Burgtheatru, charakterizovanú súčasnou drámou, alternatívnymi projektmi a reinterpretáciami klasiky, či článok o Pražskom divadelnom festivale nemeckého jazyka 2000.
Chvályhodným počinom je uvádzanie nových pôvodných slovenských dramatických textov – tentoraz Vanda Feriancová: V snehu a Silvester Lavrík: Uschni, láska moja.
