Činnosť mimovládnych organizácií
Úlohou tretieho sektora je rozvíjať diskusiu, nastavovať kritické zrkadlo a prinášať alternatívy. Všetko to robí aj lesoochranárske zoskupenie VLK, ktoré je známe predovšetkým snahou ochrániť slovenské lesy. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
„Tretí sektor má mnoho tvárí a je zložité ich všetky zhrnúť do jedného koša. Je chápaný ako sektor stojaci vedľa štátneho a súkromného,“ vysvetľuje Boris Strečanský, riaditeľ občianskeho združenia ETP Slovensko, ktoré sa venuje filantropii a neziskovým aktivitám. „Jeho úlohou je rozvíjať diskusiu, nastavovať kritické zrkadlo, poskytovať netradičné alternatívy, z ktorých päť môže byť nerealizovateľných, ale šiesta ohromne dôležitá.“
Zamestnáva tisícky ľudí
B. Strečanský preto tvrdí, že ľudí z tretieho sektora by mali politici i odborníci vypočuť. „Majú schopnosti a vôľu otvárať nové témy a posúvať ich do centra spoločenskej diskusie.“
Ako príklad ich úspechu dokladá zákon o prístupe k informáciám. „Bez iniciatívy vychádzajúcej z tretieho sektora by nebol by prijatý taký, ako je. Keby bol ponechaný na politikov alebo na odborníkov-právnikov, jeho účinnosť by bola oveľa, oveľa nižšia.“
V treťom sektore dnes pracujú tisícky ľudí. Podľa výskumu agentúry Focus je členom dobrovoľníckej, občianskej organizácie, asociácie či klubu približne 16 percent populácie. Asi 13 percent respondentov pracuje pre nejakú mimovládnu organizáciu dobrovoľne. V neziskovom sektore je zamestnané asi jedno percento počtu zamestnancov v hospodárstve.
Práca na kolene
Tretí sektor napriek svojej rozšírenosti však stále pracuje takpovediac „na kolene“.
„Hoci sú zákonné a podzákonné normy, pôsobia zmätočne a nesystémovo, pretože neexistuje aspoň základný konsenzus spoločnosti, akú úlohu by mal plniť,“ hovorí Strečanský. On sám vidí úlohu tretieho sektora v pokračovaní sociálnych zmien, ktoré sa začali po 89. roku.
Problém je aj vo výchove odborníkov v tejto oblasti. Hoci existujú vzdelávacie inštitúcie, ktoré školia profesionálov pre tretí sektor, vysoké školy sa na to napriek dopytu ešte neodhodlali.
Prelom v tejto oblasti by v spolupráci s TRUST-om pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe chcela spôsobiť Nadácia Jana Husa.
Nové kurzy na vysokých školách
Nadácia už vo februári oslovila vyše 20 fakúlt vysokých škôl. „Chceme podporiť vytvorenie kurzov zameraných na výchovu odborníkov z rôznych oblastí neziskového sektora,“ povedala pre SME Martina Šebestová z nadácie. „Cieľom programu je podpora profesionalizácie neziskového sektora a informovanosti o tomto sektore. Dúfame, že sa nám podarí posilniť jeho postavenie na Slovensku a vytvoriť pozitívny obraz o ňom v očiach verejnosti.“
Aký bude úspech projektu, nevedia. „Z vysokých škôl zatiaľ spolupracujeme len s jednou, s Katedrou verejnej ekonomiky Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.“
Uzávierka prijímania žiadostí je 13. septembra, medzitým však treba rátať aj s letnými prázdninami, keď sa aktivita vysokých škôl výrazne zníži.
Verejnosť vníma mimovládky dobre
Sociologické výskumy ukazujú, že ľudia vnímajú činnosť mimovládnych organizácií pozitívne. Za najužitočnejšie považujú mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti starostlivosti o zdravie, sociálnej oblasti a v oblasti vzdelávania; za neužitočné organizácie pôsobiace v oblasti rozvoja demokracie.
Činnosť mimovládiek hodnotí pozitívne 41 percent respondentov, negatívne 36 percent. „Nemusí však ísť o jav stály a trvalý. Sociálna tieseň, spoločensko-politické napätie a rastúcia apatia občanov môžu mať negatívny účinok aj na sféru mimovládnych organizácií, kde doposiaľ neboli výrazné škandály a zneužitie financií či dôvery,“ píše Pavol Demeš v Súhrnnej správe o stave spoločnosti Slovensko 2001.
SOŇA REBROVÁ
Tretí sektor
tvoria mimovládne neziskové organizácie – nadácie, občianske združenia, charity, humanitné organizácie, neinvestičné fondy, a, povedzme, aj cirkvi. Netvoria ho politické strany a hnutia, štátom zriadené príspevkové a rozpočtové organizácie, aj keď sú v štatistike takto evidované.
