MÁRIA HRABINSKÁ, Stredisko pre ekvivalenciu dokladov: „V Slovenskej republike neexistuje právny predpis, ktorý by umožňoval uznať tieto certifikáty ako ekvivalenty príslušných slovenských vysvedčení o jazykových skúškach (de iure). Informácia o tom, že sa zahraničné jazykové certifikáty u nás uznávajú, je preto do istej miery trochu zavádzajúca.

V súčasnosti možno urobiť iba dve formy uznania. Po prvé je možné uznať tieto skúšky ako časť štúdia, napríklad ako skúšku z cudzieho jazyka predpísanú v rámci vysokoškolského štúdia. Druhou možnosťou uznania je uznanie „de facto“, ktoré nemá oporu v zákone a je vlastne iba autorizovanou informáciou o úrovni jazykových schopností.

Význam uznania „de facto“ v súčasnosti z medzinárodného hľadiska narastá. I v našom stredisku sa snažíme tomuto trendu prispôsobiť. Na posúdenie jazykových schopností sme si vypracovali vlastný systém úrovní vedomostí, ktorý je ľahko zrozumiteľný a čitateľný aj pre laika. Ako vhodná sa ukázala táto stupnica znalostí : 1. úroveň pod úrovňou požiadaviek maturitnej skúšky z príslušného jazyka, 2. úroveň požiadaviek maturitnej skúšky z príslušného jazyka, 3. úroveň medzi požiadavkami maturitnej skúšky a štátnej jazykovej skúšky z daného jazyka, 4. úroveň požiadaviek štátnej jazykovej skúšky z príslušného jazyka.

Mnohí zamestnávatelia, ktorí hľadajú odborníkov s jazykovými znalosťami, stanovisko strediska ocenili, pretože získali určitú predstavu o úrovni jazykových schopností uchádzača o zamestnanie. Spokojní boli aj jednotliví žiadatelia, pretože mali pocit, že ich schopnosti nadobudnuté mimo formálneho školského systému boli uznané. Nikomu zo zúčastnených nešlo o uznanie de iure, pretože v tomto prípade ho nik nepotreboval.

Na to, aby sa mohlo uskutočňovať aj uznanie „de iure“, bude potrebné pripraviť osobitný právny predpis a zosúladiť náš systém úrovní kvalifikácií s medzinárodnými štandardami.“