MARGARÉTA ROSENSTOCK, teologička:
„Bavorsko je obrovské, a tak ako je veľké, je aj protirečivé. Hneď pri mojej prvej návšteve Bavorska ma upozornili, aby som tunajších obyvateľov neoslovovala Bavori - to by bola urážka. My sme totiž boli u “Frankov z Niederbayern„ (Dolné Bavorsko). A tam sa pije na rozdiel od Oberbayern (Horné Bavorsko) víno a ľudia sú tu prevažne evanielici.
Odvtedy ubehlo zopár rokov a ja žijem na “nepriateľskej strane„ v Niederbayern, v južnej časti Bavorska. Niederbayern sa na rozdiel od severu nepýši toľkými známymi mestami ako Würtzburg so svojimi perníčkami či Norimberg so svojim trhom a milovníkom hudby známym festivalom Richarda Wagnera. Oberbayern žije skôr nádherou svojej prírody. Tu nájdeme mekku zimných športov Garnisch Parten Kirchen a rozkošné horské mestečká.
Teraz žijem v Mníchove a viem, že tak ako Niederbayern nie je Oberbayern, tak Mníchov nie je Bavorsko. A čo mi v Mníchove najviac zo Slovenska chýba? Asi taká spontánnosť medzi ľuďmi. Tunajší obyvatelia nikdy nemajú čas, všetko sa musí plánovať dopredu - jednoducho zazvoniť zdola známemu a zaskočiť na krátku návštevu, to neexistuje.“
OTO FILIP, spisovateľ:
„Kedykoľvek prechádzam bavorskou krajinou pod Alpami som Všemohúcemu vďačný, že môžem žiť v krajine 1500 rokov kresťanskej. A aké šťastie, hovorím si, že tu po roku 1945 nevládli boľševici a že tu po sebe nemohli zanechať ekologickú a inú spúšť, ktorá ma dodnes desí, hoci v českom pohraničí, v mesačných krajinách severných Čiech, na mŕtvych hrebeňoch Krkonôš i vo veľkej časti českej spoločnosti.“
VIERA NOVELLIOVÁ, matka troch detí:
„Žijeme v Bavorsku už viac ako desať rokov a poznali sme obyvateľov tejto tak rozmanitej krásnej spolkovej krajiny ako úprimných a dobrých ľudí.
Prijali nás tu vľúdne, otvorene. A naše deti by odtiaľto už nikto ani desiatimi pármi koní nedostal…“
JAN SCHNEIDER, básnik:
„Prežil som mnoho krásnych rokov v malej dedinke na Wörthersee, len čo by kameňom dohodil od Mníchova. Miestni ľudia ma prijali vľúdne, hneď ako sme sa oťukali, patril som už medzi nich. Možno to ovplyvnilo i to, že pochádzam z krajiny rybníkov, z južných Čiech. Mám s Bavorákmi najlepšie skúsenosti. A to nehovorím ani o kráse bavorskej krajiny: kopce, jazerá, lesy, zelené roviny…“
JANA WEICKERTOVÁ, tlmočníčka:
„Žijem v Norimbergu, franskej metropole (severná časť Bavorska), historicky zaujímavom a prehľadnom meste, ktoré sa dá veľkosťou porovnať s Bratislavou, odkial pochádzam. Snáď aj vďaka neďalekej českej hranici tu nájdete dosť Čechov a Slovákov, ale žiaľ nie veľa pracovných príležitostí, kde by sa dal niektorý z jazykov uplatniť. Pracovať v Bavorsku znamená ovládať pochopiteľne okrem nemčiny aj angličtinu. A ešte niečo: na všetko potrebujete “papier„. Bez adekvátneho vzdelania to tu nie je vždy ľahké, ale keď je človek flexibilný, vždy sa čosi nájde. Hovorí sa, že ľudia z Bavorska majú svetský vzťah k náboženstvu a mystický k pivu. Keby to bola jediná podmienka integrácie, asi by nebolo ľahšej veci na svete. Obzvlášť Frankovia majú povesť uzavretých a neprístupných ľudí. Keď sa však oslobodíte od predsudkov, nájdete si tu dobrých a spoľahlivých priateľov ako všade inde na svete.
(str, mim, zo)
Vážení čitatelia,
spolupráca medzi Bavorskom a Slovenskom funguje príkladne už desaťročie. Úzke kontakty vznikli medzi politikmi, podnikateľmi, médiami, školami, mestami. Tak ako sa to na budúcich partnerov v Európskej únii patrí. Je teda najvyšší čas priblížiť život v najväčšej nemeckej spolkovej krajine aj širšej verejnosti.
Bavorsko preto prichádza za Vami do Bratislavy so všetkým, čo môže ponúknuť - od bavorského piva a špecialít, až po bavorské knihy, hudbu, či tanec. Denník SME a vydavateľstvo Petit Press, ktoré sú s Bavorskom zviazané, Vám radi prinášajú preddavok, aby ste sa na bavorské menu správne naladili.
Príloha vychádza s prispením bavorského ministerstva kultúry.
(r)
