Bavorsko je iné a v politike to platí dvojnásobne. Ani jedna nemecká spolková krajina nemá takú vymoženosť ako práve Slobodný štát Bavorsko. Má vlastnú stranu - Kresťanskosociálnu úniu (CSU), ktorá pôsobí iba v Bavorsku a napriek tomu má nezanedbateľný vplyv aj na celonemeckú politiku. A možno bude hrať ešte výraznejšiu úlohu.
CSU má výsadné postavenie
Kresťanskosociálna únia (CSU) vznikla po druhej svetovej vojne. Spolu so sesterskou Kresťanskou demokratickou úniou (CDU), ktorá nekandiduje v Bavorsku, sa im po vojne podarilo integrovať okrem katolíkov aj protestantské vrstvy, ktorých politickým útočiskom bola vo Weimarskej republike hlavne Nemecká národná strana a liberálne strany. CDU/CSU sa tak stala veľkou ľudovou stranou pravého stredu.
Samotná CSU je úzko orientovaná na Bavorsko, je výraznejšie katolícka a konzervatívnejšia. V Bavorsku je pri moci prakticky od konca vojny. Politická kontinuita sa v tejto časti Nemecka sčasti podpísala pod hospodársky úspech, ktorý z agrárneho Bavorska urobil moderný priemyselný štát.
Posledné krajinské voľby, ktoré sa uskutočnili tento rok v marci, potvrdili výsadné postavenie CSU. Nevyvrátili ale dlhodobejší trend, podľa ktorého má CSU menej priaznivcov vo veľkých mestách. Napríklad v Mníchove opäť zvíťazil sociálny demokrat (SPD) Christian Ude. Červeno - zelená koalícia vládne v bavorskom hlavnom meste už 12 rokov. Sociálnodemokratický starostovia sú aj v Norimbergu a Augsburgu.
V Bundestagu tvorí CSU spolu s CDU spoločnú frakciu. Na celonemeckej úrovni tak strávila viac času vo vláde, než v opozícii. Naposledy pod vedením kancelára Helmuta Kohla vládla v Nemecku koalícia CDU/CSU a FDP 16 rokov. Po porážke v roku 1998 je v opozícii.
V druhej komore parlamentu Bundesrat (Spolková rada), ktorej súhlas je potrebný pre viac ako polovicu všetkých zákonov, má ako najväčšia spolková krajina maximálny počet hlasov - šesť.
V opozícii voči vláde
Bavorsko sa nelíši iba vlastnou stranou, ale aj vlastnou vnútornou a zahraničnou politikou.
Stojí na čele niekoľkých spolkových krajín na juhu Nemecka, ktoré ako silný politický a hospodársky blok tvoria často protiváhu voči rozhodnutiam spolkovej vlády. Zvlášť sa to prejavuje po parlamentných voľbách v roku 1998, keď v Berlíne zasadla červeno-zelená vláda SPD a Zelených. Jedným z takýchto príkladov bolo vytvorenie komisie predstaviteľov Bavorska, Bádenska-Württemberska a Sárska pre využívanie jadrovej energie potom, čo nemecká vláda rozhodla o jej postupnom odstavovaní.
Rozdiely v zahraničnej politike
Okato sa prejavujú rozdiely medzi Berlínom a Mníchovom v zahraničnej politike. Najvýraznejšie to bolo v období medzinárodnej izolácie Rakúska, keď sa do vlády dostala ultrapravicová strana Jörga Haidera. Nemecko sa vtedy oficiálne pridalo k politickým sankciám Európskej únie. Bavorsko napriek tomu udržiavalo s Viedňou čulé vzťahy a postoj únie kritizovalo.
Rozdiely panujú aj v otázke rozširovania EÚ, hoci obe strany tento historický projekt podporujú. Bavorsko má značnú zásluhu na prijatí sedemročného prechodného obdobia na voľný pohyb osôb. Kritizuje aj nedostatočnú ekonomickú pripravenosť kandidátskych krajín, bojí sa lacnej konkurencie z Východu. Netají sa ani snahou podmieniť vstup susednej Českej republiky (príp. Slovenska) zrušením Benešových dekrétov, čo spolková vláda odmieta.
Bavorsko často kritizuje EÚ, že nie je na rozšírenie pripravená. Presadzuje preto prijatie tzv. Kompetenčného katalógu, ktorý by v rámci EÚ definoval kompetencie Európskej komisie, národných vlád a regiónov. Prijatie katalógu žiada ešte pred rozšírením o prvé krajiny.
CSU má šancu získať na celonemeckej úrovni ešte väčší vplyv. Prvýkrát v povojnovej histórii je totiž kandidátom CDU/CSU na úrad spolkového kancelára predstaviteľ kresťanských sociálov. Je ním predseda CSU a bavorský premiér Edmund Stoiber.
(mim)
