Vývoj medziročnej inflácie

v apríli to bolo 3,6 percenta. „Vývoj spotrebiteľských cien sa stáva najpriaznivejším ukazovateľom slovenskej ekonomiky,“ povedal analytik z Ľudovej banky Mário Blaščák.

Inflácia už neznižuje úspory

Peniaze v bankách sa po rekordnom spomalení rastu cien už neznehodnocujú. Ročný vklad, otvorený v máji minulý rok, mal v priemere úrok 6,7 percenta. Inflácia však bola za posledných dvanásť mesiacov polovičná. Peniaze na takomto vklade teda zarobili približne tri a pol percenta.

Ekonomickí analytici sa zhodujú, že rastúci apetít ľudí míňať peniaze na rast cien netlačí, a to vďaka silnej konkurencii v maloobchode, ale aj stále vysokej nezamestnanosti. Keďže vláda tento rok otáľala so zvyšovaním regulovaných cien, infláciu ovplyvňujú hlavne svetové ceny ropy a ceny potravín. Určovali vývoj cien aj minulý mesiac: zelenina zdražela a benzín a nafta naopak zlacneli. Sezóna ovplyvnila okrem cien potravín aj zdraženie obuvi. Celkovo sa ceny oproti aprílu zvýšili len o dve desatiny percenta.

Zvláštnosťou je rast cien advokátskych služieb o 137 percent. Na príčine je legislatívna zmena. Táto položka má na celkovú úroveň cien len zanedbateľný - 0,05-percentný vplyv.

V porovnaní s májom 2001 najviac vzrástli ceny v kategórii pošty a telekomunikácie a alkoholické nápoje a tabak. Bývanie, ktorého ceny sú tiež regulované, zdraželo tento rok len o 3,3 percenta, kým pred rokom to bolo takmer štyrikrát viac. „To opäť poukazuje na dôvody nízkej inflácie, dosahovanej v tomto roku,“ upozornil Viliam Pätoprstý z UniBanky.

Pomalý rast cien je len dočasný

Ceny môžu v budúcnosti ovplyvniť okrem kolísania cien potravín a benzínu a nafty aj ďalšie faktory. Podľa Jána Tótha z ING Bank sú rizikom kurz koruny, slabšia úroda, a rast miezd v štátnej správe. „Približne jedna tretina kurzovej zmeny sa priamo premietne do inflácie, ale až s časovým oneskorením,“ povedal Tóth. Na Slovensko sa totiž veľa tovarov dováža, a ich vyššie ceny v zahraničnej mene spôsobia rast cien v korunách.

Podľa Tótha však ani kurz 45 korún za euro nemusí ohroziť inflačný cieľ centrálnej banky na tento a budúci rok. Na konci tohto roka chce NBS dosiahnuť infláciu 3,5 až 4,9 percenta. Pavol Ondriska zo Slávie Capital sa tiež domnieva, že NBS umožnila znehodnotenie koruny aj preto, aby sa naplnil jej inflačný cieľ.

Podľa analytikov môže byť rast cien počas letných mesiacov ešte rovnako pomalý, alebo dokonca o niečo pomalší, ku koncu roka sa však znova mierne zrýchli. Budúci rok potom s nástupom odložených deregulácií porastie aj inflácia nad šesť percent.

NBS je s vývojom cien spokojná. Sadzby, ktoré sú v porovnaní s infláciou vyše dvojnásobné, znižovať nebude, kým vláda neodstráni riziká vo verejných financiách. Ako pripomenul Ondriska, býva zvykom, že centrálne banky pred voľbami v záujme svojej nestrannosti menovú politiku nemenia.