O tom, že prebiehajúce majstrovstvá sveta vo futbale môžu mať neblahý vplyv na pracovnú morálku, svedčí záber z frankfurtskej burzy počas stretnutia Turecka s Brazíliou. Väčšina zamestnávateľov je však s náhlym poklesom produktivity a zníženou pracovnou morálkou svojich zamestnancov zmierená a počíta s tým, že pracovné úlohy sa dorobia po skončení zápasov. FOTO – ČTK/AP
Futbal hýbe v týchto dňoch svetom, jeho emóciami a, samozrejme, aj peňaženkou. Pri nej stojí za povšimnutie, že fanúšik z Európy, ktorý chce byť „pri tom“, musí za dvojtýždňový pobyt obetovať 11-tisíc eúr. Nemožno sa teda čudovať, že z nemeckých fanúšikov, známych cestovateľskými aktivitami za svojím tímom, sa na úvodnú časť majstrovstiev vybralo podporiť mužstvo kapitána Olivera Kahna iba okolo 3000. Veď zaplatiť si zájazd, počas ktorého uvidia jeho účastníci na vlastné oči tri zápasy Nemecka v základnej skupine, znamená zostať ľahším v prepočte o vyše 250-tisíc korún. Ešte viac sa však pľasnú po vrecku tí, ktorí budú chcieť vidieť rozhodujúce zápasy. Vstupenka na semifinálový zápas stojí takmer 30-tisíc korún. Skalní sú kvôli zápasom svojho tímu ochotní zmeniť denný režim, prestať si všímať rodinu, zanedbávať manželské a partnerské povinnosti, na pracovisku si vyčerpať kvôli loptovému zázraku celoročnú dovolenku. Ba aj viac. Ľudia sa kvôli futbalu vydávajú do ulíc. V bieloruskom Minsku napríklad 150 nespokojných fanúšikov protestovalo v centre mesta, pretože verejnoprávna televízia nevysiela prenosy. V centre Soulu zase 150-tisíc Kórejčanov oslavovalo so šampanským historické prvé víťazstvo svojho tímu na majstrovstvách sveta od prvej účasti na MS 1954 vo Švajčiarsku.
Liečivý futbal
Futbal aj lieči a hojí staré rany. Veď vďaka nemu niekdajšia nenávisť dvoch krajín – Japonska a Kórei – prežíva čas zmierenia a zbližovania. Definitívny čas úplného „prebolenia“ však ešte zďaleka nenastal. Aj preto odpovedali japonské oficiálne kruhy na pozvanie pre cisára Akihita na otvárací ceremoniál v Soule s úctivým poďakovaním. V diplomatickej reči sa vzťahy medzi Tokiom a Soulom považujú stále za „krehké“ a podľa odborníkov to tak ešte dlho zostane. Veľa Kórejcov nemôže zabudnúť na japonskú okupáciu kórejského polostrova v rokoch 1910 až 1945. Počas tejto japonskej nadvlády sedel na cisárskom tróne Akihitov otec Hirohito. V Južnej Kórei sa napríklad ešte takmer 50 rokov po druhej svetovej vojne nesmeli premietať japonské filmy, vydávať knihy japonských autorov a predávať japonské autá.
Ako speňažiť kumšt
Pred dvanástimi rokmi, počas XIV. majstrovstiev sveta vo futbale v Taliansku, viedol v rebríčku desiatich najdrahších obrazov sveta, ktoré predali na aukciách, Vincent van Gogh. Portrét doktora Gacheta vydražili za 82,5 milióna dolárov. Tesne pred šampionátom sa za prestup vtedy najdrahšej futbalovej hviezdy – Roberta Baggia – zaplatilo rekordných 24,8 milióna dolárov.
Zbtočne by sme medzi týmito transakciami hľadali súvislosť. Baggio sa nevenoval maľovaniu, van Gogh nehrával futbal.
Čo majú teda spoločné veľkí umelci a futbalisti? Okrem obdivu a uznania, za ktoré sú oceňovaní závratnými sumami, bezpochyby aj pozornosť, aká sa im a ich kumštu venuje zo strany sponzorov a médií. Futbal postupne dosahuje kedysi nepredvídateľné horizonty. Napríklad v súčasnosti najdrahší futbalista planéty – Zinedine Zidane, za ktorého zaplatil Real Madrid minulý rok Juventusu Turín 64,4 milióna dolárov, pomaly doháňa Vincenta van Gogha.
Hra veľkých čísel však nesúvisí iba s najväčšími hviezdami. Kolotoč obrovských miliónov rozkrútila samotná Medzinárodná futbalová federácia FIFA. Tá si od šampionátu veľa sľubuje. Iba jej príjmy za predaj vysielacích práv sa v porovnaní s MS vo Francúzsku pred štyrmi rokmi takmer zdesaťnásobili minimálne na hranicu 800 miliónov dolárov. FIFA sa však počas týchto MS, ktoré sú najdrahšími v histórii futbalu, musí vysporiadať so stále rastúcimi nákladmi. Každá z 32 účastníckych krajín šampionátu dostáva napríklad dotácie – a nie malé. Za zápas v skupine dostane každý tím takmer milión, spolu teda skoro 3 milióny dolárov. Bonusy za postupy do ďalších kôl sa potom zvyšujú až do finále, kde víťaz získa 1,6 milióna dolárov a porazený 1,44 milióna. Novému majstrovi sveta tak pribudne na konto spolu 8,59 milióna dolárov.
FIFA si zo svojich ziskov musí odrátať aj ďalšie položky. Každej zúčastnenej krajine zaplatila na prípravné zápasy pred majstrovstvami 640-tisíc dolárov, rovnako hradila aj letenky prvej triedy pre 45 ľudí v každej výprave a časť nákladov na ubytovanie vo výške 250 dolárov na osobu.
Prirodzene, nemalé náklady majú aj jednotlivé výpravy. Nemecký futbalový zväz naplánoval do nákladov za účasť na MS takmer 10 miliónov eúr. Podľa prepočtov by až účasť tímu vo štvrťfinále vyrovnala vynaložené náklady. Pri predčasnom vyradení utrpí teda každý národný futbalový zväz poriadnu finančnú ujmu. Angličania si napríklad spočítali, že z vlastných nákladov musia na čas zotrvania na MS priložiť ďalších 4,5 až 7,7 milióna dolárov.
Organizátori a sponzori si mädlia dlane
Futbaloví priaznivci najčastejšie zratúvajú finančné odmeny, ktoré jednotlivé federácie vypisujú svojim hviezdam za získanie titulu. Najviac motivovali pred odchodom na šampionát svojich reprezentantov Američania – za titul im ponúkli v prepočte viac než 21 miliónov korún na hlavu. Vo vyplácanie tejto sumy však iba málokto verí. Dokonca ani samotní hráči si nemyslia, že by v turnaji dostali až tak ďaleko.
V sľuboch sa nedali zahanbiť ani hostiteľskí Kórejci. Tí holandskému trénerovi Guusovi Hiddinkovi v prípade, že so svojimi zverencami získa titul, sľúbili milión dolárov (asi 47 miliónov korún). Hiddink by tak bral najviac zo všetkých, pretože Španieli, Brazílčania, obhajcovia titulu Francúzi, ani Japonci či Angličania (oba tímy po 14 miliónov korún na hlavu) neponúkajú za titul viac.
Po prvom vystúpení Saudskej Arábie na MS (debakel 0:8 s Nemcami) vyschlo v krku futbalistom jednej z najbohatších krajín sveta. Všetky šance na postup do osemfinále sú preč. Keby sa však hráči tohto tímu dostali ďalej, prišli by si na svoje: v ponuke bolo 5,5 milióna korún na hlavu, automobil ferrari, zariadená luxusná vila a údajne aj stádo tiav.
Kto to všetko platí?
To všetko je starosťou sponzorov, firiem, mecénov. Bez toho, aby FIFA aj na poli ekonomickej diplomacie neprejavila svoju životaschopnosť, by to však nešlo. Práve pred 20 rokmi v čase MS v Španielsku uviedla FIFA do života oficiálne sponzorské partnerstvo. Prvých deväť odvážlivcov vtedy zaplatilo za exkluzívne právo stať sa oficiálnym výrobcom a dodávateľom piva, osviežujúcich nealkoholických nápojov či softvéru v priemere po 1,5 milióna dolárov. Organizátori MS od nich nakoniec získali 13,5 milióna.
Čo je to však v porovnaní s vybranou pätnástkou sponzorov, ktorí zaplatia teraz v Japonsku a v Kórei za približne rovnaké práva takmer dvojnásobok celkovej sumy v Španielsku – každý 25 miliónov dolárov.
FIFA tentoraz siahla po racionálnom kroku. V porovnaní s MS 1998 vo Francúzsku znížila celkový počet sponzorských a dodávateľských partnerstiev zo 43 na 28, zároveň sa však zvýšil počet exkluzívnych spolupracovníkov z 12 na 15. Cena za licencie sa pritom oproti MS 1998 zvýšila o 200 až 300 percent. V tej pätnástke sú napríklad Adidas, Budweiser, Coca-Cola, Gillette, Hyundai, Philips, McDonald‘s, Master-Card, Fuji Xerox či Yahoo. To je prestížna časť z tých, ktorí sa počas MS v dvadsiatke kórejských a japonských miest najviac vypínajú na reklamných pútačoch s titulom oficiálny partner majstrovstiev sveta.
Na svoje si však prídu aj usporiadateľské krajiny. Príjmy zo šampionátu by mali prekročiť horibilné finančné vstupy. Veď len Kórejská republika investovala do desiatich grandiózne naprojektovaných štadiónov dve miliardy eúr. Japonsko zase takmer ďalšie tri miliardy eúr do výstavby siedmich nových štadiónov a rekonštrukcie troch existujúcich. Ak k týmto nákladom pridáme aj sumy vložené do infraštruktúry usporiadateľských miest, Japonci sú „ľahší“ spolu o 5 miliárd eúr.
Na porovnanie: pred štyrmi rokmi si Francúzsko dokázalo poradiť s desiatimi štadiónmi a dejiskami so „smiešnou sumou“ 600 miliónov eúr.
A ešte niečo: Nemecko sa do MS 2006, ktoré budú na dvanástich štadiónoch, chystá vložiť okolo 1,5 miliardy eúr.
Obe krajiny, Japonsko aj Kórejská republika, by však boli zlými hospodármi, keby nevyužili futbalový biznis a turistiku v horizonte ďalšieho desaťročia v prospech lepšieho imidžu svojich krajín na celom svete.
V Kórei by mal vďaka organizácii MS narásť HDP o 0,11 percenta. Podľa prognóz Korea Bank vznikne vďaka šampionátu vyše 44-tisíc nových pracovných príležitostí, čím klesne miera nezamestnanosti v krajine z 3,2 na 3 percentá.
Japonskí finančníci zasa zrátali, že v prípade, že sa tím Japonska prebojuje aspoň do štvrťfinále, prinesie „vedľajší ekonomický efekt“ Japonsku zisk vo výške 29 miliárd eúr. Zápasy MS navštívi v krajine asi 1,6 milióna domácich a zahraničných divákov a obyvatelia utratia v súvislosti s majstrovstvami 1,76 miliardy dolárov. Ich celkový príspevok do japonskej ekonomiky dosiahne podľa prognóz Dai-ichi Life Research Institute 2,8 miliardy dolárov pri navýšení HDP o 0,1 percenta.
Po sľubnej remíze s Belgickom 2:2, keď už mali Japonci víťazstvo na dosah ruky, by mohli tieto ambície potvrdiť domáci hráči napríklad hneď v zajtrajšom zápase s favorizovaným tímom Ruska. V dueli, ktorý okrem futbalového majstrovstva skrýva pečať (ne)zabudnutej rivality, však tentoraz pôjde predovšetkým o postup zo skupiny H. Kurily sú totiž v týchto súvislostiach naozaj nepodstatné.
Autor: Ľudo Pomichal
