cké debaty odrážajú nové prúdy politického zmýšľania izraelského obyvateľstva, ktoré odporujú dosiaľ vžitým predstavám. „Tradičné rozdelenie na ľavicu a pravicu bolo zmazané,“ vysvetľuje zamestnankyňa telavivskej univerzity Tamar Hermannová. „Stúpenci ľavice prijali mnoho názorov pravičiarov o zlých úmysloch Palestínčanov, o úmysloch zničiť Izrael, a mnohí sprava prijali zase názory ľavice týkajúcej sa riešenia konfliktu,“ dodáva.
Majiteľ stánku s riadom Šlomo Kapur sa označuje za stúpenca pravicovej strany Likud, ale jeho názory by sa iste protivili jej ústrednému výboru, ktorý minulý mesiac hlasoval proti vytvoreniu palestínskeho štátu. „Každý by mal mať svoju krajinu vrátane Palestínčanov,“ hovorí Kapur. „Postaví sa múr a (Palestínčania) nebudú mať vôbec možnosť vstupovať do našej krajiny. Každý národ bude žiť oddeleným životom. To však predpokladá, že bude mier a Palestínčania nebudú požadovať Jaffu, Haifu či Tel Aviv,“ dodáva. Podpora palestínskeho štátu, stiahnutie sa z pásma Gazy a západného brehu Jordánu a vypratanie židovských osád boli kedysi charakteristické pre ľavicových Izraelčanov. Ale Kapur, ktorý tvrdí, že nikdy v živote nehlasoval za ľavicu a nemá to ani v úmysle, teraz toto všetko podporuje pod podmienkou „skutočnej mierovej dohody“. Podľa posledných výsledkov prieskumu, ktoré Hermannová prezentuje, je 75 percent Izraelčanov za presídlenie aspoň niektorých židovských osád a okolo 70 percent súhlasí s vytvorením palestínskeho štátu. Väčšina Izraelčanov je za jednostranné stiahnutie z niektorých oblastí západného brehu Jordánu a pásma Gazy.
Predavač zeleniny na trhovisku Jair Gat sa označuje za skalopevne umierneného. „Chcem im (Palestínčanom) dať štát, ale tentoraz z pozície sily, pretože pokiaľ im len tak poskytneme, čo požadujú, budú si myslieť, že si všetko vymôžu násilím,“ hovorí. (čtk)
