Architekti v spolupráci s lekármi sa už zamerali na výstavbu tzv. inteligentných budov. U nás kandiduje na tento titul nová Národná banka.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Štúdie preukázali, že príznakmi SBS trpia ľudia najmä vo veľkých presklenených budovách. Tí citlivejší si ťažšie zvykajú nielen na klimatizáciu, môžu mať aj psychické problémy kvôli strate súkromia, keď majú zo všetkých strán svojich kolegov. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Predstavte si, že v budove, kde pracujete, je ideálna vlhkosť vzduchu, ideálne osvetlenie, teplotu, ideálny počet iónov a na chodbách znie z ampliónov tichý spev vtáctva.
Science fiction? Na Slovensku určite.
Rímsky staviteľ Vitruvius pred dvetisíc rokmi vo svojom pojednaní Desať dní o architektúre napísal, že miestnosť je dobrá vtedy, keď vidíme kúsok oblohy. Aj naši architekti to dobre vedia. Napriek tomu budovy a domy, v ktorých pracujeme a bývame, o tom vždy nesvedčia. Často sedíme v supermodernej novopostavenej budove, ktorá vyzerá ako škatuľa od topánok a, samozrejme, nemá okná.
A nielen to.
Je vám zle v tej novej úžasnej budove, kde pracujete? Trpíte často, či už doma alebo v práci, bolesťami hlavy? Máte sucho v ústach, nose, očiach? Máte problémy s dýchaním a spánkom? Cítite sa po návrate z práce ako zbitý pes?
Kde je príčina?
Možno príliš suchý vzduch. Alebo zle nastavená klimatizácia. Málo denného svetla. Veľký hluk. Kolegovia spredu i zozadu. Blikanie monitorov.
Možno je to SBS. Sick Building Syndrom
„Mala som pocit, akoby ma zavreli do škatuľky od sardiniek,“ popísala svoj stav koncom 70. rokov zamestnankyňa švédskej obchodnej firmy v Štokholme, keď nastúpila do novej modernej budovy.
Dovtedy zdravá tridsiatnička celú pracovnú dobu slzila, dusila sa. Alergológovia boli bezradní, v budove žiadne lepidlo, teplota a vlhkosť klimatizovaného vzduchu boli v norme. Navyše, k zamestnankyni sa začali postupne pridávať aj kolegovia. Naraz sa prevalilo, že väčšina z nich sa cíti v budove ako v hrobke.
Asi pred dvadsiatimi rokmi spísali lekári celú škálu chorobných príznakov, ktoré zistili u ľudí pracujúcich v novopostavených budovách: nádcha, bolesti v hrdle, očné problémy, častejšia chorobnosť, pokles výkonnosti, poruchy sústredenia, spavosť cez deň a nespavosť v noci, zníženie potencie.
Všetky tieto symptómy odznievali, keď pracovníci prestali v budove pracovať.
Časom sa zistilo, že podobnými stavmi trpí mnoho ľudí v úradoch, školách či bytoch v rôznych krajinách. Popísaným problémom sa hovorilo rôzne: syndróm nepriepustných budov, domáca choroba, syndróm chorých úradovní.
V roku 1982 stanovila Svetová zdravotnícka organizácia názov SBS – Sick Building Syndrome, syndróm chorých budov. Dodnes však nikto nedokázal stanoviť jasnú príčinu problémov.
Vie sa, že týmto syndrómom trpia ľudia najmä vnovopostavených, plne klimatizovaných budovách. Teda v umelom prostredí, hoci zodpovedá stanoveným normám. Tu a tam sa nájde konkrétna príčina, napríklad nevyhovujúca vlhkosť vzduchu. Väčšinou však nič!
Odborníci sa zhodli, že SBS spôsobuje zrejme veľká škála vecí naraz – od umelého osvetlenia cez zlú údržbu domov až po množstvo monitorov počítačov či kopírovacích prístrojov, ktoré sú zdrojom ozónu spôsobujúceho u citlivejších ľudí bolesti hlavy.
Vyrieši to vodopád v pracovni?
Možno raz budeme mať v kancelárii, úrade, na pracovisku na stene iónometer, kde si nastavíme teplotu, vlhkosť a počet iónov na centimeter kubický. Ak bude treba – napríklad po zdrvujúcej porade so šéfom – nastavíme si regulátor na najvyšší stupeň, dve hodiny si budeme užívať atmosféru vodopádov s 20-tisíc zápornými iónmi a cítiť sa ako znovuzrodení.
Lekári prišli na to, že pojem vydýchaný vzduch nemá nič spoločného s tým, že by bol znížený obsah kyslíka. Súvisí to s nedostatkom iónov v ovzduší.
Anglický výskumník iónov Charles Topley napríklad tvrdí, že konferencie, ktoré sa konajú v ionizovanej atmosfére, prebiehajú harmonicky a vecne, bez nervozity, stresu či citových výbuchov.
V budúcnosti bude možno práve vodopád patriť k základnej výbave všetkých domov, pretože vytvára zdravú iónovú klímu.
To všetko je však hudbou budúcnosti. Dnes na Slovensku neexistujú ani zákony na optimálnu klimatizáciu.
Práve klimatizácia v budovách spôsobuje veľmi často také veľké zníženie záporných iónov, že sa u zamestnancov natrvalo zníži obranyschopnosť, a tým sa zvýši náchylnosť na infekcie
Škodíme si však aj sami – už po zapálení jednej cigarety dramaticky klesne koncentrácia iónov v miestnosti. Samozrejme, najviac ich ničí ústredné kúrenie, klimatizácia a výfukové plyny.
Budúcnosť majú inteligentné budovy
Vo svete, a veľmi skromne aj u nás, sa už architekti v spolupráci s lekármi zamerali na výstavbu tzv. inteligentných budov a domov.
Inteligentnou budovou sa označuje stavba, ktorá disponuje obslužnými a riadiacimi systémami, prispievajúcimi k pohode, zdraviu a pohodliu pri vykonávaní pracovného procesu alebo počas oddychu. Najďalej sú zrejme vo Švédsku a severských krajinách vôbec. Tamojšie budovy majú ideálnu vlhkosť vzduchu, osvetlenie, teplotu a na chodbách znie z ampliónov tichý spev vtáctva.
U nás kandiduje na titul Inteligentná budova nová Národná banka.
Plastové okná – to je hrozný trend
Ovzdušie vo vnútri budov je niekedy oveľa znečistenejšie ako vonkajšie ovzdušie. To je zatiaľ málo známy fakt. V každom dome sa v ovzduší nachádza až do 150 rôznych chemikálií. Čistiace výrobky, kozmetika, mydlo, zubná pasta a mnohé potravinárske výrobky obsahujú chemikálie. Moderný nábytok a novovyvinuté textílie obsahujú formaldehyd, ktorý zasahuje nervový systém. Formaldehyd sa využíva aj pri chemickom čistení a jeho pary zostávajú na šatstve ešte niekoľko dní.
Rovnako však môže váš organizmus trpieť, ak si staré drevené okná vymeníte za supermoderné plastové. Je to módny trend. Ľudia si ich vymieňajú aj doma, robia sa na nových bytovkách, takmer na všetkých administratívnych budovách.
Človek však potrebuje určité množstvo čerstvého vzduchu. A plastové okná sú veľmi tesné. Ľudia aj menej vetrajú, lebo šetria na kúrení.
„Hygienický predpis hovorí, že človek potrebuje 15 kubíkov vzduchu za hodinu. Plastové okná so špeciálnym mikroprivetrávaním, ktoré sa v poslednom čase začali vyrábať, však dávajú pri vetre len jeden až dva kubíky! A pri bezvetrí nič,“ hovorí Ing. Peter Rybár.
To je však len jedna vec. Druhá vec je, že sú z PVC.
„Svieti na ne slnko, to je ultrafialové žiarenie. Keď dáte igelitové vrecko do záhrady, tak sa do roka rozpadne. Tak podobne sa „rozpadávajú“ aj plastové okná. Už z toho nie je polyvinylchlorid, ale vinylchlorid, teda rakovinotvorná látka.“
Vo vyspelom svete už dávno nie je trend dávať všade plastové okná.
„To je hrozný trend, zo Západu sa k nám dovážajú vyradené stroje na výrobu plastových okien, všetko sa to presúva sem, lebo tam si dávajú do bytov drevené okná. Sú o čosi drahšie, ale vydržia omnoho dlhšie. Plastové vydržia pätnásť rokov, kým drevené, ak sa o ne staráme, niekoľkonásobne dlhšie. V Bratislave sú aj dvestoročné drevené okná. Rakovinotvorné látky sú aj v kobercoch, v nábytku, podlahách, všade na nás číhajú, útočia. Záťaž stále stúpa. Takže si myslím, ak sa rozhodujeme pre nové okná, plastové nie sú práve najvhodnejším riešením pre bytové priestory. Ak ich už máme, tak treba intenzívne vetrať, aby sa netvorili plesne.“
Sklenené peklo
„Keď vám pečie cez veľké okenné tabule slnko na hlavu, ktoré dáva 600 až 700 watov, je to neznesiteľné. Náš zamestnávateľ to vyriešil tak, že nám dal na okná fólie. Na klimatizáciu vraj nemá dosť peňazí, tak máme ventilátory. Cez fólie však nevidíme, tak musíme celý deň svietiť. Keď sme sa sťažovali, povedali nám, nemusíte tu robiť,“ hovorí účtovníčka jednej firmy v centre Bratislavy, ktorej majiteľ je solventný zahraničný investor.
Štúdie preukázali, že príznakmi SBS trpia ľudia najmä vo veľkých presklených budovách. Tí citlivejší si ťažšie zvykajú nielen na klimatizáciu, môžu mať aj psychické problémy. Strata súkromia, každý na vás vidí spredu odzadu. Ľudia podávajú nižší výkon, pretože sa celý čas kontrolujú, či sedia spôsobne, či ich nik nevidí, keď si čistia zuby špáradlom.
Keď na konci 90. rokov skúmali psychológovia vo Washingtone skupinu zamestnancov pracujúcich v sklenenej budove, prekvapila ich námietka: „Prekáža nám, že sa tu nedajú otvárať okná!“
„Keby horelo, chcem mať aj na devätnástom poschodí možnosť vyskočiť von,“ uviedlo niekoľko ľudí kuriózny dôvod.
Vďaka tomu odborníci prišli k záveru, že žiť v teráriu bez okien robí človeku problémy.
S pribúdajúcim počtom novopostavených domov narastá aj počet ľudí trpiacich SBS – prejavuje sa údajne asi v 30-40 percentách nových budov. Švédsky výskum ukázal, že tieto problémy pociťuje aj 25 percent detí v škôlkach, 20 percent zamestnancov úradov alebo veľkých supermarketov. Angličania zistili, že takmer desatina ľudí v produktívnom veku má so SBS vážne problémy, kvôli ktorým uvažuje o zmene miesta, 33 percent úradníkov podáva menší pracovný výkon. Napríklad americká ekonomika tak prichádza o niekoľko desiatok miliárd dolárov ročne.
U nás zatiaľ podobné prieskumy neexistujú. Ľudia sa však ani nesťažujú. Sú radi, že majú prácu. Koľkokrát nevyležia ani chrípku, angínu, seknutý chrbát, tak prečo by sa sťažovali na niečo tak neznáme a neuchopiteľné ako SBS?
