Choroba z povolania nevznikne náhle. Nie je to zlomená noha kuchárky, ktorá sa pošmykla na zemiakovej šupke, ani odseknutý prst mäsiara. Choroby z povolania potrebujú dlhý čas, dlhé roky, počas ktorých sa môže usadzovať prach z baní v pľúcach baníka, nenápadne môže odchádzať sluch a cievy zbíjača, postupne môže dochádzať k ťažkej chudokrvnosti u výrobcu akumulátorov, k zaprášeniu pľúc u zvárača, astme u kaderníčky alebo k vzniku uzlíkov na hlasivkách učiteľky.
Preukázať, či poškodenie vzniklo skutočne v dôsledku zamestnania, však býva občas veľmi ťažké, niekedy má posledné slovo súd.
Sú to detektívky vyžadujúce veľmi precízne zvažovanie všetkých faktorov.
Zoznam chorôb z povolania zahŕňa konkrétne diagnózy od najrôznejších otráv po rakovinu pľúc z rádioaktívnych látok. Je to zoznam otvorený, neustále sa dopĺňa. Závidia nám ho napríklad Holanďania, ktorý žiaden podobný zoznam nemajú. Ani v Amerike termín choroby z povolania neexistuje, ale tam si zase možno s dobrým advokátom vysúdiť doživotnú rentu aj za to, keď sa pošmyknete na zemiakovej šupke.
Stres nemožno len tak zmerať
Na Slovensku patria medzi najviac ohrozených chorobami z povolania baníci. Po nich nasledujú zdravotníci, ľudia vo výrobe kovových konštrukcií a poľnohospodárstve. Veľmi ohrození sú aj tí, ktorí pracujú so zbíjačkou. Zdravotníci sú zase ohrození častým kontaktom s chemikáliami a s nakazenými osobami.
Lekári však, paradoxne, za najviac stresujúce povolanie považujú manažérov. Zistiť mieru ich ohrozenia takmer nie je možné. Hladinu stresu totiž nemožno merať. Určiť stupeň poškodenia pľúc či ciev nie je problém. Určiť však stupeň psychickej záťaže tých povolaní, ktoré nie sú evidentne ohrozené škodlivým prostredím či nástrojmi, nie je možné.
Ani komerčné poisťovne pri uzatváraní životných poistiek nedokážu tento rozdiel jasne postihnúť.
Rizikové povolanie je aj herectvo
Stres, zodpovednosť za ľudský život a nevyhnutnosť dlhodobo si udržiavať koncentráciu dokonca spôsobujú, že chirurgovia sa dožívajú nižšieho veku než väčšina populácie.
Záťaž zo zodpovednosti je dlhodobá napríklad u lekárov, učiteľov či manažérov a je často príčinou somatických porúch – bolesti hlavy či žalúdka.
Rizikové sú aj povolania ľudí, ktorí sú neustále vystavovaní negatívnym emóciám. Sú to napríklad policajti, právnici, pracovníci v oblasti psychosociálnej starostlivosti, psychológovia, učitelia, psychiatri, ale aj onkológovia či kardiológovia, ktorí sa často stretávajú s úmrtím a ľudským nešťastím.
Za rizikové je podľa psychológov možné považovať aj herectvo, kde sa intenzívne pracuje s emóciami. Je to jeden z dôvodov, prečo herci potrebujú často pomoc psychológov a psychiatrov.
