Kurátor Galérie Priestor Juraj Čarný. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Bratislavská Galéria Priestor ako jedna z mála na Slovensku programovo prezentuje aktuálne výtvarné dianie. Poľská umelkyňa krúti cukrovú vatu, na stole sú konzervy paštét, v kúte hrá dídžej a v ďalšej miestnosti sa ľudia rozprávajú s Marsom a Venušou, sediacimi na sídliskovom balkóne.
Odvčera je Priestor obrátený hore nohami - kurátor JURAJ ČARNÝ pripravil výstavu Upside Down mladých súčasných umelcov, s ktorými galéria spolupracuje.
Súkromné galérie väčšinou zastupujú umelcov a žijú z predaja ich diel. Vaša galéria vystavuje súčasné umenie - videoart, inštalácie prispôsobené Priestoru, ktoré asi ťažko predáte.
„Chcel som si urobiť galériu, ktorá bude prezentovať najaktuálnejšie, experimentálne umenie. Na Slovensku ani nemáme takýto trh, hoci na zahraničných veľtrhoch umenia sa bežne dá kúpiť aj videoinštalácia. Nová koncepcia Priestoru bude preto zameraná na medzinárodnú spoluprácu, ktorá by pomohla slovenským umelcom presadiť sa v zahraničí, kde sú podmienky na tvorbu neporovnateľne lepšie. Zatiaľ som našiel duchovne blízke galérie - pražskú Display, varšavskú Raster a budapeštiansku Trafó.“
Tu nie sú bohatí ľudia, ktorí si pri nákupe diel nechajú poradiť?
„Predovšetkým túžia investovať peniaze a nechcú ísť do rizika, akým je súčasné umenie. Slovenská moderna, alebo umelci šesťdesiatych rokov už majú ustálené ceny, ale tu treba mať trpezlivosť a dobrý tip. Hoci napríklad londýnski zberatelia Saatchi & Saatchi sú príkladom toho, že investície do kvalitného súčasného umenia umožnili vyššie zhodnotenie peňazí ako akcie.“
Ako teda fungujete?
„Súkromná nekomerčná galéria je absurdnosť. Buď galériu vlastní nejaká nadácia, alebo mesto, štát, či firma, alebo ju vlastnia umelci. Priestor by mohol byť komerčnou galériou, keby sme vedeli, že sme schopní žiť z predaja, takto žijeme len z grantov a občasných sponzorov. Granty sme tento rok nedostali žiadne.“
Čo treba robiť preto, aby bol záujem divákov?
„Je ťažké presviedčať ľudí, zvyknutých nechodiť do galérií: príďte, nájdete tu kvalitné umenie, ktoré vás vnútorne obohatí! V súčasnej dobe mediálneho boomu ľudia informácie nevyhľadávajú, ale selektujú. Nikdy mi nezáležalo na vysokom čísle návštevnosti bez obsahu a nevyberám ani vstupné, ktoré by bolo pre divákov ďalšou bariérou.“
Kto sa vlastne chodí pozerať na súčasné umenie?
„Chodia študenti umeleckých škôl, umelci, teoretici, aj náhodní ľudia. Minule sa tu objavil starý pán z Paríža, ktorý o galérii čítal v tunajších novinách.“
Súkromné galérie nemusia zohľadňovať všelijaké výročia a jubileá umelcov. Dá sa vo voľnej koncepcii súčasného umenia stratiť?
„Pracujeme medzi dvoma mantinelmi: časovým a finančným. Neláka ma predstava, že by som mal program výstav hotový na dva roky dopredu, hoci takto môže kurátor pracovať precíznejšie. Na to však treba mať istú budúcnosť, priestor a financie. Program Priestoru na budúci rok je samozrejme pripravený, ale nemôžem vedieť, či vyjde. Niekde medzi týmito mantinelmi sa ale nachádza nenahraditeľná sloboda.“
S umením sa spájajú aj škandály - museli ste preto niekedy odmietnuť vystaviť umelca?
„Hlavným kritériom je kvalita a jej nedostatok je jediným dôvodom, prečo odmietnem projekt. Dnes už ale mám skôr pocit, že šokovať diváka ani nie je možné. Konfliktnosti sa nebojím, veď sme prezentovali kontroverznú skupinu Podebal a portréty bývalých eštebákov.“
Práve na túto výstavu prišlo asi najviac ľudí. Na čo ešte?
„Obrovskú návštevnosť mala výstava Grafitti dvoch mladých „vrajterov“, alebo Peter Agat Huba, ktorý realizoval FM DJ show.“
Prečo práve tieto výstavy?
„Ľudí zaujíma umenie súvisiace s aktuálnymi problémami, s politikou, alebo akčné projekty, kde sa niečo skutočne deje.“
