že veľké obchodné siete svojich nákupcov vymieňajú dosť často.

Prečo asi?

Lebo v čase, keď prišlo na Slovensko naraz veľa nových zahraničných reťazcov, boli kvalitnejší nákupcovia už rozchytaní, a tak sa vraj nové hypermarkety museli uspokojiť aj s menej osvedčenými pracovníkmi.

„Najprv ich stretnete v jednom reťazci. Keď tam morálne zlyhajú, vyhodia ich, ale oni sa vynoria v ďalšom reťazci, lebo inde znova odborne uspejú,“ hovorí jeden z dovozcov. Takto sa s tými istými nákupcami stretol už vo viacerých obchodných sieťach. Zakaždým vraj s rovnako natrčenou dlaňou.

Úplatky cez toaletu

Slovenskí dodávatelia vidia hendikep aj v tom, že o dodávkach sa rokuje v Prahe, kde má väčšina zahraničných super- a hypermarketov svoje centrály.

„Rokujeme, samozrejme, iba s českými nákupcami a niektorí voči nám, slovenským firmám, používajú doslova diskriminačné praktiky. Napríklad kvôli uzavretiu zmluvy s istým reťazcom som bol pozvaný do Prahy asi päťkrát. Zbytočne. Až raz, keď ma nákupca natvrdo požiadal o úplatok, mi svitlo. Odmietol som sa prispôsobiť. Výsledok je, že výrobky svetoznámej spoločnosti, ktoré na Slovensko dováža výhradne moja firma, v jeho reťazci nie sú. Nákupca mi povedal, že vlani sme im dávali 8 percent z obratu, teraz to bude 11 percent. Ja som zaprotestoval a on okamžite reagoval: Nelíbí se vám? Tak budete mít 13 procent.“

Úplatky sa vraj odovzdávajú ako vo filme. Obálka ide z ruky do ruky na niektorej z benzínových púmp medzi Prahou a Bratislavou.

Dovozca – meno zatiaľ nezverejní, lebo „reťazec by ma ekonomicky zničil“ – však pripúšťa, že väčšina slovenských dodávateľov sa dehonestuje sama, lebo na hru pristúpi.

Obchodníci sa bránia

Reťazce sa obvineniam bránia. Zhodou okolností práve hovorkyňa Carrefouru, na ktorý je veľa sťažností, Jana Havlíčková tvrdí: „Naši nákupcovia sú mimoriadne sledovaní. Táto politika je u nás veľmi tvrdá. Ak by sme sa dozvedeli, že nejaký dodávateľ bol nútený nášho nákupcu podplatiť, hneď by dostal výpoveď. Neradi by sme si kazili meno.“

Boom veľkých sietí u nás prišiel naozaj neskôr než v okolitých štátoch a mnohí sa ešte nenaučili robiť biznis. „Nevedia sa prispôsobiť,“ tvrdí Havlíčková. „Treba budovať úplne nový vzťah medzi dodávateľmi a reťazcami. Treba o tom diskutovať, porovnávať so zahraničím. Poviem vám príklad. Slovensko má niektoré ojedinelé výrobky, ako trebárs ovčie syry, ktoré by sme radi predávali v našej sieti aj v zahraničí. Ale od vášho výrobcu nám prišla odpoveď, že na to nemá kapacity. Na druhej strane spolupracujeme s fantastickým kolektívom mladých ľudí, firmou, ktorá keď má zberať čerešne v určitom štádiu zrelosti, tak ich ide zberať aj v noci s baterkami.“

Podľa odborníkov podplácajú len neschopní. Podnikatelia, ktorí ponúkajú za dobrú cenu vynikajúci výrobok v hocijakom množstve, si s korupciou nákupcov hlavu nelámu. To však platí len pre veľkých a monopolných výrobcov, teda pre menšinu. Ostatní, menší producenti ešte nepochopili potrebu združovať sa a zostávajú so svojím úzkym sortimentom napospas nákupcom. Do reťazca sa však dostať chcú, lebo im poskytuje istotu vyšších obratov.

Nikoho nevyhodili

Riaditeľ Billy Slovensko Eduard Vrábel hovorí, že len čo by dostal informáciu o korupcii, s pracovníkom by okamžite skončil.

Reťazec Delvita SK dokonca vydal letáčik o etickom kódexe svojich zamestnancov. Letáčik hovorí, že všetky formy úplatkov a pozorností, ktoré majú za cieľ zvýhodniť jedného z dodávateľov, povedú k rozviazaniu pracovného pomeru. Ako hovorí šéf Delvity SK, Belgičan Nils Legein, „taký prípad sme našťastie na Slovensku nemali“. Pripustil, že o úplatkoch u nás počul hovoriť oveľa viac než v štátoch EÚ, ale podľa neho pokusy podplácať v obchodnej sfére nie sú výnimočné ani tam.

Aj v sieti Interfruct nám komerčný riaditeľ Ľuboslav Choma potvrdil, že už len podozrenie z podplácania by viedlo k hodinovej výpovedi. Zatiaľ taký prípad nenastal.

S podplácaním a nasledujúcim prepúšťaním sa podľa slov manažéra Miroslava Kajňáka nestretli ani vo veľkoobchodnej sieti Metro.

TÁŇA RUNDESOVÁ