Areál pražskej bohnickej psychiatrickej liečebne sa počas víkendu stal centrom kultúry.
Český Woodtstock. I takto prehnane označujú médiá divadelný festival Mezi ploty, ktorý oslávil desiaty rok. Predstavil viac ako deväťdesiat hudobných a divadelných zoskupení nielen v divadelných priestoroch Divadla za plotom, ale i na krytých provizórnych scénach a v plenéri.
Návštevník sa musel rozhodovať medzi HaDivadlom a skupinou Dunaj alebo medzi skupinou Rale a Vltavou. Koho nič z tohto nezaujalo, prijal pozvanie na jednu z ďalších desiatich scén.
Koncepčné myslenie sa stalo nutnosťou pre diváka, ktorý nechcel len zbierať náhodné útržky z rôznorodých stanovíšť. Tie servírovali lahôdky ako Comeddia dell Arte v podaní Spolku sešlých, čo je HaDivadlo, Divadlo Husa na provázku, Klicperovo divadlo a Tatiana Vilhémová alebo vychladnuté čítanie Miroslava Moravca To najlepšie z Fulguma s príchuťou pátosu. Pri prvom zazívaní mohol divák zmeniť priestor, náladu, hudobný štýl.
I keď festival nesie prívlastok divadelný, hudba tu nemá menejcenné postavenie. Miláčik českej hudobnej kritiky Dan Bárta predviedol okúzľujúci výkon, Vltava roztancovala zmoknutých návštevníkov a javisko Dunajskej delty privítalo Pavla Fajta i skupinu Dunaj. K tomu tu fungoval stan s filmami ČT, výtvarné dielne a performance.
Pred pár rokmi ľahko prehliadnuteľná akcia, dnes obligátna záležitosť davu prahnúceho po kultúre. V porovnaní s ostatnými festivalmi vznikol tento s ušľachtilým zámerom. Okrem profesionálnych divadiel a kapiel tu vystupujú aj amatérske a tiež súbory s psychicky alebo fyzicky postihnutými členmi. Riaditeľ liečebne Zdeněk Mašný tvrdí, že predovšetkým chcú zbaviť psychiatrické liečebne a ústavy negatívnej povesti, ktorú si priniesli z minulého režimu. Organizátor festivalu zo združenia pre bezbariérovú kultúru NedomYsleno Robert Kozler sa v českých médiách vyjadril, že chcú spájať zdravý a chorý svet.
Vysoká návštevnosť a nadpriemerná medializácia potvrdzujú komerčnú úspešnosť festivalu, ale zároveň, bohužiaľ, rozbíjajú pôvodné idey. Niektorí pacienti sa na festival tešia, pre mnohých je to stresujúca záležitosť. Organizátori o tom vedia, ale vyskakovať z rútiaceho sa vlaku určite nebudú. Ale aspoň trocha spomaľujú. Na festivale sa nepredával alkohol, jeho brány sa tento rok zatvárali už o deviatej hodine (okrem divadiel vnútri budovy) a hudobné pódiá sa presunuli ďalej od izieb pacientov.
Kozlerov zámer sa pri tejto jazde napĺňa. Prechádzali sme popri sebe úplne prirodzene. Tlieskali sme spoločne jednému z najväčších zážitkov festivalu - zoskupeniu RALE. Jední pod pódiom, ďalší nadšene vykrikovali z okien. Spoza mreží liečebne.
JANA KADLECOVÁ, Praha
