Dr. Momčilo Grubac, juhoslovanský minister spravodlivosti, mal v roku 1992 v kabinete vtedajšieho premiéra JZR Milana Paniča na starosti rezort ľudských práv. Je riadnym profesorom na právnickej fakulte univerzity v Novom Sade, podpredsedom strany Demokratického stredu (na jej čele je Dragoljub Micunovič, predseda dolnej komory juhoslovanského parlamentu). Grubacova manželka Zdenka Podlavická je pôvodom Slovenka a pochádza zo Starej Pazovy.
(zp)
Vykonáva jednu z najchúlostivejších úloh v Juhoslávii: je federálnym ministrom spravodlivosti vo chvíli, keď sa štát chystá na súdne procesy s exponentmi bývalého režimu a obvinenými zo spáchania vojnových zločinov, kriminality a korupcie. Za ministra bol zvolený, na rozdiel od svojich kolegov vo vláde, bez pripomienok jednohlasne. MOMČILO GRUBAC poskytol SME exkluzívy rozhovor.
Zväzová vláda funguje už takmer tri mesiace: domáca i medzinárodná verejnosť očakávali, že zisťovanie zodpovednosti za spáchané zločiny a škody bude jednou z jej priorít. Prečo sa pripustil dojem, že sa tak deje až na nátlak medzinárodného spoločenstva?
„Museli sme počkať na voľby v Srbsku, na novú vládu, ktorá by mala vytvoriť podmienky na súdne procesy. Všetky prvostupňové súdy sú totiž v dosahu právomoci Srbska.“
V súvislosti s návštevou žalobkyne medzinárodného súdu pre vojnové zločiny Carly Del Ponteovej (23. až 25. januára - pozn. aut.) ste vyhlásili, že s ňou možno politicky rokovať: mysleli ste anglosaské vyjednávacie právo…?
„Nie, také vyjednávanie je možné v tomto práve a len počas súdneho procesu, a to medzi obžalovaným a obžalobcom. Štát tu nemá čo hľadať. Avšak, keď ide o politickú dimenziu rokovaní, u nás sa spravidla zabúda, že haagsky tribunál má dve zložky - súd a prokuratúru. A potom sa chybne generalizuje, že tribunál je politická inštitúcia, že nie je a nemôže byť objektívny, že má dvojaké kritériá.
Myslím si, že k doterajšej činnosti súdu nemožno mať politické výhrady. Súd je vlastne zárukou nezávislosti a objektivity: svedčia o tom aj doterajšie rozsudky. Na druhej strane prokuratúra je politický orgán, ktorý okrem práva berie ohľad aj na politický účel. To treba mať na zreteli: netreba neopodstatnene klásť pripomienky súdu, ale treba urýchlene nadviazať politický dialóg so žalobcom. Len tak dosiahneme náš politický cieľ.“
A ten je…?
„Zväzová vláda upresnila minulý týžden podklady pre rozhovory s tribunálom. Jedným z prvých praktických prejavov jej ochoty bude otvorenie belehradskej kancelárie medzinárodného súdu pre vojnové zločiny. Nebudeme nič prejudikovať ani trucovať: všetky otázky budú otvorené.“
Nehrozí podľa vás nebezpečenstvo rozplývania obžalôb, ak sa dajú vojnové zločiny a kriminalita dokopy? Nebolo lepšie ich oddelenie?
„Naša verejnosť viac podporuje súdenie u nás, a to za všetky trestné činy. Je tu však aj návrh, aby obvinených z vojnových zločinov súdili v Haagu a aby súdy v Juhoslávii mali na starosti ‘klasické‘ trestné činy. Po rokovaniach s predstaviteľmi tribunálu sa rozhodneme, ktorý variant podporíme.“
Koľko občanov Juhoslávie je doteraz obvinených z vojnových zločinov?
„Osem. Koľko dodatočných tzv. tajných zatykačov prinesie pani Del Ponteová, uvidíme.“
Čo by sa okrem potrestania viníkov malo v procesoch dosiahnuť?
„Pre nás je veľmi dôležité konečne oddeliť individuálnu vinu od kolektívnej. Nesmieme dovoliť, ako to pripustil bývalý režim, aby občania aj štát trpeli za hriechy jednotlivcov. Stanovisko juhoslovanskej vlády je jednotné - neexistujú žiadne dôvody chrániť obvinených zo zločinov.“
Platí to aj pre bývalého prezidenta Miloševiča?
„Samozrejme. Trváme iba na tom, aby sa s obvinenými zaobchádzalo korektne, civilizovane a v súlade so súčasnými štandardmi ľudských práv.“
Jeden z hlavných obvinených za zločiny v Bosne, generál Ratko Mladič sa verejne ukazoval v Belehrade: napríklad na futbalových zápasoch…
„Takéto informácie nemám.“
PRE SME - ZDENKO POP, Belehrad
