Bratislava 16.júna (TASR) - Slovenská legislatíva je v súlade s ustanoveniami Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia a SR je preto pripravená podpísať ho aj spolu s protokolom s výhradou ratifikácie, a to bez dopadov na štátny rozpočet a ovplyvnenia priebehu reforiem zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia. Uvádza sa to v novom návrhu na podpísanie zákonníka a jeho protokolu, ktorý predložil rezort práce na medzirezortné pripomienkové konanie. Absencia analýz z hľadiska ekonomického dopadu a možného zabrzdenia reforiem bola pritom hlavným dôvodom, kvôli ktorému členovia vlády SR za SDKÚ hlasovali v máji proti prijatiu oboch dokumentov.
V analýzach, ktoré ministerstvo k materiálu prikladá, sa konštatuje, že takmer vo všetkých sociálnych udalostiach náš systém spĺňa, prípadne prekračuje požadované minimálne štandardy sociálneho zabezpečenia. Týka sa to napríklad choroby, počas ktorej by mala mať podľa zákonníka rodina s dvoma rodičmi a dvoma deťmi zabezpečený príjem na úrovni 45 % priemerného príjmu, pričom u nás dosahuje tento podiel až 54 %, teda o 9 percentuálnych bodov viac. Podobne dosahuje úroveň zabezpečenia na Slovensku vyšší ako požadovaný štandard aj v prípade staroby, invalidity a dávkach pozostalým, v ktorých ho prevyšuje o 7 až 24 percentuálnych bodov.
Požiadavky zákonníka dosiaľ nespĺňa sociálna ochrana v nezamestnanosti, kde príjem nezamestnaného s manželkou a dvoma potomkami pri priemernej výške podpory v nezamestnanosti a prídavkov na deti dosahoval na základe údajov z roku 2001 iba 40 % priemerného príjmu a zákonník žiada 45 %. Rovnako nižší štandard o jeden percentuálny bod sa ukázal v peňažnom príjme v materstve, ktorú by po ratifikácii tejto časti zákonníka bolo potrebné zvýšiť z priemernej úrovne 4 484 Sk za minulý rok na 4 639 Sk mesačne. Po ratifikácii týchto dvoch častí by bolo potrebné vynaložiť z verejných financií zhruba 618 miliónov Sk ročne naviac.
"Z uvedeného porovnania vyplýva, že už za súčasného právneho stavu by bolo možné ratifikovať minimálny počet ustanovení zákonníka bez dopadov na štátny rozpočet a ovplyvnenia reforiem zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia," zdôvodňuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Po podpise zákonníka a protokolu, ktorý musí odsúhlasiť vládny kabinet, by sa mal začať proces prípravy na ratifikáciu týchto dohovorov. Ten si však podľa rezortu vyžiada isté časové obdobie vzhľadom na prebiehajúcu transformáciu sociálnej sféry.
Podľa expertov Rady Európy (RE) je Slovensko na základe aktuálnej legislatívy schopné prijať časti II, III, V, VII a VIII zákonníka a časti II, III, V a VIII protokolu, ktorý sprísňuje požiadavky a zvyšuje percento pravidelných platieb pre štandardných poberateľov dávok. Pri ratifikácii požaduje RE označiť minimálne 8 častí, pričom časť II sa počíta za dve a časť V za tri, keďže oproti ostatným kladú vyššie nároky na štátny rozpočet.
Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia mal P. Magvaši podpísať za SR na 8. konferencii európskych ministrov zodpovedných za sociálne zabezpečenie Rady Európy (RE), ktorá prebiehala v Bratislave 22. a 23. mája, vláda SR však na svojom zasadnutí nedala na podpis súhlas. Zákonník a protokol, ktoré prijala Rada Európy, stanovujú minimálne štandardy sociálneho zabezpečenia pri jednotlivých sociálnych udalostiach, akými sú materstvo, nezamestnanosť, staroba alebo choroba, ako aj normy lekárskej starostlivosti. Jednotlivé jeho paragrafy definujú poistnú udalosť, výšku poskytovaných dávok, osoby, na ktorých sa vzťahujú, ako aj spôsob, akým sa má zabezpečenie realizovať. Zákonník do 6. júna tohto roka podpísalo a ratifikovalo 18 členských štátov RE a 3 ho podpísali, ale definitívne neprijali - Estónsko, Rakúsko a Rumunsko. Protokol podpísalo a ratifikovalo 7 členských krajín a ďalších 6 ho len podpísalo, napríklad ČR, Grécko, Turecko.
* san gl
