BRATISLAVA - Na každého obyvateľa Slovenska pripadá v súčasnosti hotovosť asi 16 300 korún. Celkovo sú v obehu bankovky, mince a pamätné mince vydané Národnou bankou Slovenska v hodnote vyše 87 miliárd korún, z toho len niekoľko sto miliónov sú pamätné mince.
To je suma všetkých hotovostných peňazí, ktoré kedy národná banka emitovala a ešte ich nestiahla z obehu. Prúdia v našej ekonomike, ale časť z nich majú aj cudzinci. „Netreba však zabúdať na to, že časť hotovosti držia aj podniky, obchody, pošty a banky, takže prepočet na jedného obyvateľa nie je úplne vypovedajúci,“ vysvetlil Viliam Pätoprstý, analytik UniBanky.
Koncom minulého roka bolo medzi ľuďmi a inštitúciami viac ako 129 miliónov slovenských bankoviek, skoro miliarda mincí a 658-tisíc pamätných mincí.
Na jedného obyvateľa je 24 bankoviek
Od vzniku republiky v roku 1993 sa masa peňazí v obehu takmer strojnásobila. Minulý rok bol pritom prírastok obeživa vyšší ako po minulé roky. Podľa vrchného riaditeľa peňažného úseku NBS Jána Mathesa nebola hlavným dôvodom inflácia, ktorá bola vlani navyše nižšia, ale aj rôzne neštandardné situácie.
K zvýšenej potrebe hotovosti prispela výplata dlhopisov Fondu národného majetku, ale aj vyplácanie náhrad za vklady v skrachovanej Devín banke a problémy Tatra banky s fámami o jej nesolventnosti.
Centrálna banka vie presne, aká je v obehu hotovosť. Každý deň to môže zistiť v účtovníctve podľa emitovaných a vrátených peňazí. Potreba hotovosti tradične rastie najmä koncom roka v predvianočnom období.
V poslednom čase stúpa úloha najhodnotnejšej bankovky - päťtisíckorunáčky. Ku koncu mája jej bolo v obehu za 38 miliárd korún, pričom tisíckorunáčok bolo za 38,8 miliardy. Kedysi tisíckorunáčky dominovali. Bankovky v najnižšej hodnote, dvadsaťkorunáčky, mali v máji celkovú hodnotu 514 miliónov korún. Predbehli ich, rovnako ako päťdesiatkorunáčky, desaťkorunové mince. Tých bolo za 721 miliónov. Najmenšie peniaze, desaťhalierniky, mali celkovú hodnotu 29 miliónov.
Na jedného obyvateľa pripadá zhruba 24 bankoviek a 178 mincí. Podľa Mathesa je stav bankoviek podobný ako v Európskej menovej únii. Za minulý rok sa u nás zvýšil o dve na obyvateľa.
Menšie bankovky si ľudia nevážia
Kým priemerná životnosť bankoviek bola vlani 19,7 mesiaca, dvadsať- až stokorunáčky je nutné stiahnuť z obehu už po trinástich až pätnástich mesiacoch od ich emisie. „Čím je hodnota bankovky nižšia, tým benevolentnejšie s ňou ľudia zaobchádzajú,“ tvrdí Mathes. Tisíckorunáčky sa dožívajú v priemere až 50 mesiacov, teda viac ako štyri roky a päťtisíckorunáčky až 147 mesiacov - dvanásť a štvrť roka.
Ročne sa teda musí z obehu vyradiť až polovica bankoviek. Tlač a razba ročne NBS stoja okolo 150 miliónov korún. Kým cena bankovky je niekoľkonásobne nižšia ako jej nominálna hodnota, náklady na mince sú najmä pri halieroch oveľa vyššie. V obehu navyše nezostáva ani polovica toho, čo NBS dala vyraziť. Preto centrálna banka uvažuje o zrušení haliernikov. Zatiaľ sa však nevie, k akému dátumu, pretože zostávajú otvorené otázky zaokrúhľovania, daňového postupu, aj ďalšie problémy, ktoré by ich zánik priniesol.
Životnosť mincí je neporovnateľne dlhšia. Niektoré sú v obehu aj polstoročie. NBS v súčasnosti mince kvôli znehodnoteniu takmer nesťahuje.
Mathes predpokladá, že suma peňazí v obehu bude aj naďalej rásť, a to napriek rozvoju bezhotovostného platobného styku. Myslí si, že ak by mali „plastikové peniaze“ používanie hotovosti obmedziť, došlo by k tomu už pred rokom či dvoma. Rast obeživa však podľa neho svedčí o raste ekonomickej úrovne krajiny aj obyvateľstva. Istú časť slovenských bankoviek a mincí držia aj cudzinci. To však NBS nepovažuje za taký závažný problém, že by ich pohyb za hranice chcela obmedziť.
