Dr. A. Bečvář (1901-1965) sa narodil v Starej Boleslavi v Čechách, na Karlovej univerzite v Prahe vyštudoval meteorológiu a stal sa doktorom prírodných vied.
Od roku 1937 bol klimatológom Štátnych kúpeľov na Štrbskom Plese, kam si preniesol aj svoju súkromnú hvezdáreň, ktorá sa tešila veľkému záujmu českých astronómov. Krištáľovo čisté tatranské noci ho inšpirovali k postaveniu astronomického observatória na Skalnatom plese, ktorého sa stal prvým riaditeľom (1943-1950). Objavil dve nové kométy, meteorický roj Ursidy, publikoval práce z meteorológie a vydal Atlas horských mrakov. Jeho najvýznačnejším dielom sú štyri veľké astronomické atlasy vychádzajúce z pôvodnej originálnej koncepcie: Atlas Coeli Skalnaté pleso s katalógom, Atlas Eclipticalis, Atlas Borealis a Atlas Australis. Boli to v tom čase najmodernejšie astronomické atlasy.
Medzinárodná astronomická únia ako uznanie Bečvářových zásluh o astronómiu pomenovala jeden kráter na Mesiaci a jednu malú planétku č. 4567 jeho menom.
Bečvář hvezdáreň na Skalnatom plese nielen postavil a riadil, ale aj zachránil, keď ustupujúce nemecké jednotky na konci 2. svetovej vojny dostali rozkaz zničiť všetky dôležité objekty. Hvezdáreň a prístup na Lomnický štít boli na zozname takýchto objektov. Ďalšou Bečvářovou zásluhou je to, že na Slovensku vôbec astronomické pracovisko vzniklo a poskytlo pracovné možnosti mladej generácii astronómov. Žiaľ, nie všetci sa mu v dobrom odmenili a jeho odchod zo Skalnatého plesa ani zďaleka nebol dobrovoľný.
Po odhalení pamätnej tabule vo foyeri Astronomického ústavu v Starej Lesnej zajtra popoludní otvoria výstavu Život a dielo Dr. A. Bečvářa a v prednáškovej sieni bude odborný seminár.
ZÁVIŠ BOCHNÍČEK
