Riaditeľ detského domova Radomír Žingor ukazuje nebezpečne vyzerajúce trhliny v múroch. FOTO – AUTORKA
práve najmenšie deti. Postieľky sú na kolieskach a v minulosti ich jednoducho sestričky vytiahli cez dvere z izby na terasu.
Dnes má každá sestrička na starosti asi sedem detí. Raz za deň vezme jedno - dve z detí do kočíka a ide s nimi na dvor. Prípadne musí prejsť dookola celú rozsiahlu budovu na ďalšiu terasu, ktorá je v druhom krídle. Ostatné deti zostávajú vnútri, stráži ich sestrička odvedľa a niekoľko dní čakajú, kedy na ne príde rad. Takto sa postupne striedajú deti aj sestričky už niekoľko rokov. Platí to však len v peknom počasí, keď prší, tak von nejde nikto.
„Keby na terasách nehrozilo nebezpečenstvo, tak môžu byť všetky deti vonku každý deň. V roku 1989 sa narušila statika, začali praskať múry a terasy začali sadať,“ ukazuje nebezpečne vyzerajúce trhliny v múroch riaditeľ detského domova Radomír Žingor. Začiatkom 90. rokov podopreli mohutné terasy železnými stĺpmi, podľa Žingora sa tým však vec nevyriešila. „Podložie stále pracuje. Potrebuje to komplexnú rekonštrukciu. Terasy treba zbúrať a nahradiť ľahšími konštrukciami,“ hovorí.
Projekt je na svete už niekoľko rokov, vtedy počítal s nákladmi okolo štyroch miliónov. Žingor tvrdí, že 50-ročná budova bola nekvalitne postavená. Od začiatku slúžila ako dojčenský ústav, pred niekoľkými rokmi sa zmenila na detský domov a domov sociálnych služieb pre deti. Dnes tu žije 75 detí, medzi nimi aj zdravotne postihnuté.
Domov čaká aj transformácia na rodinný typ, majú pripravený projekt na prestavbu priestorov, vzniknú jednotlivé bunky s kuchynkou a izbami. Aj tu sú však problémom peniaze. Ročne majú rozpočet na tovary a služby približne päť miliónov korún. To minú na stravu, energie. Niečo prispejú aj sponzori, minule kúpili sprchovací vozík pre imobilné postihnuté deti za 100-tisíc korún. Pomoc prisľúbil aj americký veľvyslanec, ktorý domov nedávno navštívil.
ANDREA HARMANOVÁ
