V antickom Grécku si starcov vážili tak, že ich stavali do čela štátu alebo vojska. V antickom Ríme a Kartágu boli učiteľmi, vychovávateľmi a radcami vplyvných a vysokopostavených osobností.
Naopak, v starom Egypte hádzali starcov napospas krokodílom. Aj staroveké lovecké a kočujúce kmene mali podobnú prax. U nich boli starí ľudia opustení, súkmeňovci ich zabíjali, alebo nútili spáchať samovraždu. Kde sa nachádza Slovensko dnes?
V mestskej hromadnej doprave nám nápisy denne pripomínajú, aby sme si starobu uctili, až to lezie všetkým na nervy. Čo so starými ľuďmi?
Riaditelia nemocníc nad oddeleniami geriatrie ohŕňajú nos, lebo starých ľudí na oddelení nikdy nikto nemal veľmi rád. Ich liečba je vždy dlhšia i menej efektívna ako u mladých. Tak čo s nimi? Šup s nimi do hrobu, ako píše spisovateľ Sloboda?
Kde sa nachádza Slovensko? Skúsení geriatri tvrdia, že niekde medzi praktikami starých Rimanov a Egypťanov.
Vieme starnúť? Treba sa to učiť?
O päťdesiat rokov bude vraj problém starnutia tým najväčším na svete. Po všetkých možných stránkach, aké si len vieme domyslieť.
V Amerike, kde je všetko možné, už dávno existujú kurzy a programy na úspešné starnutie.
Geriatri tvrdia: Je to aj vec osvety, ľudia by mali vedieť, že niečo také ako úspešné starnutie vôbec existuje.
Na svete však takmer neexistujú krajiny, kde možno starnúť lepšie a úspešnejšie. Napriek tomu možno nájsť miesta, kde sa starnutiu mimoriadne darí. Napríklad také arizonské Sun City má ideálnu klímu a prostredie, schádza sa tam vyššia stredná trieda, ktorá je vysoko motivovaná starnúť úspešne. Starnúť vedia, lebo sú na to pol života cvičení. Aj na slnečnej Floride sú miesta, kam prichádzajú žiť starí ľudia. Ich starnutie je aktívne, môžu chodiť do knižníc, na tenisové kurty, zaplávať si do bazénov. Všetko je tam zorganizované tak, aby žili v pohode a pohodlne.
Geriatri dodávajú, že keby sa podarilo zvýšiť percento úspešne starnúcich ľudí dvojnásobne, bolo by to vynikajúce. Úmerne tomu by klesli výdavky na zdravotnú starostlivosť.
Starnutie na Slovensku ešte stále znamená pre väčšinu prepad na štvrtinu pôvodného príjmu.
Koľko ľudí u nás starne úspešne? Sú to skutočne malé percentá, ale keď sa vraj na to pozrieme benevolentnejšie, možno desať, možno až dvadsaťpäť percent.
Úspešné starnutie, ako ho propagujú v zahraničí, je program, ktorý sa začína okolo štyridsiatky.
Čo obsahuje? Pre mnohých možno šokujúce skutočnosti. Napríklad aj to, že by sme mali počítať s určitou pravdepodobnosťou, koľko rokov sa možno dožijeme. Podľa toho sa teda musíme správať aj ekonomicky. Nespoliehať na starobný a sociálny dôchodok, pretože keby podiel úspešne starnúcich ľudí rástol, tak to žiadna spoločnosť neutiahne.
Otvorili sme Pandorinu skrinku?
Podľa väčšiny gerontobiológov mala príroda s človekom podobné úmysly ako so živočíchmi – priviesť nás len do veku pohlavnej zrelosti, aby sa ľudstvo mohlo rozmnožovať.
Človek ako biologický druh strávil na tejto planéte stovky tisíc rokov a po celý tento čas sa naozaj dožíval v priemere len 18 rokov. Jeho život sa začal pomaly predlžovať až za rímskej civilizácie. Zvieratá v prírode žijú podľa dostupných pozorovaní zriedkavo tak dlho, aby zakúsili starnutie.
Na živočíchy poskytuje príroda „záručnú lehotu“, ktorá platí len do dosiahnutia pohlavnej dospelosti, prinajlepšom do odchovania potomstva.
Človek jej však urobil škrt cez rozpočet, a dovolil si onen vek pohlavnej zrelosti ďaleko prežiť. Sám otvoril Pandorinu skrinku, z ktorej sa na neho sypú všetky tie choroby, vrásky, pomočovanie, artritída, sivý a zelený zákal, impotencia, všetky tie starosti, ktoré nazývame starnutím. Človeku sa už podarilo svoju záručnú lehotu značne predĺžiť. A stále mu to nestačí.
Srdce, zuby, nohy, všetko vraj znova dorastie.
Kto má dnes 25, môže vraj v päťdesiatke vyzerať rovnako. Ak chce a má na to.
Poprsie z Petriho misky, penis zo skúmavky, špeciálne mikročipy namiesto poloslepých očí, umelé ruky namiesto artritických, umelé kosti. To všetko nám dnes biotechnici sľubujú o pár rokov. Ak vraj budeme potrebovať, v prípade núdze nás znova poskladajú.
Lenže je to terno?
Ľudský život sa predlžuje, ale cena, ktorú za to ľudia platia, je krutá.
Za posledných tridsať rokov sa ľudský život predĺžil o celých 18 rokov, vo vyspelých krajinách ešte o viac. Podľa expertov Svetovej zdravotníckej organizácie to však vôbec nie je dôvod na jasanie. Má význam žiť do sto rokov, ale trpieť pritom chorobami, s ktorými si medicína nevie rady?
Experti s neskrývaným pesimizmom varujú: Bude horšie.
Rakoviny pribudne v civilizovaných krajinách podľa prognóz o polovicu, pričom na liečenie nebude dosť peňazí pre každého.
Lekári už dlhšie upozorňujú, že hrdinské chirurgické zákroky predĺžia pacientovi život o pár rokov, ale kvalita života sa výrazne zhorší.
Ozýva sa dokonca aj kacírska myšlienka: Lekári predĺžili život o dvadsať rokov, a teraz by nám mali povedať, prečo…
ILUSTRAČNÉ FOTO – JÁN KROŠLÁK
