len minimálne a neposkytla takmer žiadne rozhovory. Napriek tomu, že piesne z neho sú priveľmi alternatívne pre väčšinu rádií, sú Radiohead komerčne úspešní. Začiatkom júna vydávajú piaty album Amnesiac a vracajú sa k vydávaniu singlov i k poskytovaniu interview. Dvaja členovia kapely, ktorú považujú za nástupcov Pink Floyd, sa objavili v Prahe a gitarista ED O‘BRIEN si našiel čas, aby nám poskytol rozhovor.

Ako sa cíti gitarista pôvodne čisto gitarovej kapely, keď sa na posledných dvoch albumoch nedostal k slovu ani zďaleka toľko ako v minulosti?

„Mohlo by sa zdať, že to nejako ťažko nesiem, ale nie je to tak. Všetci v kapele sme jedného dňa zistili, že točiť sa stále iba okolo zvuku gitary nás už nebaví, že to brnkanie v každej pesničke už začína byť nudné. Trochu nás to vystrašilo, ale netrvalo dlho a objavili sme mnoho nového.“

Čo?

„Našli sme náš nový zvuk s prvkami, ktoré sa nám ešte nemohli opočúvať.“

Prečo ste sa po vydaní Kid A rozhodli vynechať promo, nevydali ste singel ani nijaký klip? Liezli vám tie veci hore krkom?

„To nie. Robili sme promo, ale menšie. Komunikovali sme s fanúšikmi prostredníctvom našej internetovej stránky. Chceli sme vydať album, ktorý by nebol sprevádzaný všetkým tým, čím sa obvykle nové albumy vyznačujú. Keď sme vydali OK Computer, strávili sme týždeň v Španielsku a Taliansku tým, že sme dávali interview. Človek sa dostane do situácie, že po troch týždňoch rozprávania o sebe už ani nevie, čí je.“

Nie je to však všetko nutné?

„Vieme, že všetky tieto veci sú nutné z hľadiska celej mašinérie a že je to vlastne z našej strany protislužba za to, že môžeme nejaký album nahrať a vydať. Ale naozaj sme z toho nemali dobrý pocit. Pri Kid A sme dostali možnosť urobiť všetko inak a veľmi radi sme ju využili. Amnesiac, ktorý vychádza teraz, je už zas iný. Opäť nás baví hovoriť s novinármi, ale snažíme sa to nepreháňať. Sme muzikanti, nie hovorcovia.“

Ako sa v kapele pozeráte na módnu vlnu záujmu o Radiohead, zaváňajúcu snobizmom, ktorá sa minulý rok zdvihla? Mnohí si vás kupovali, lebo sa všade o vás písalo ako o najlepšej kapele na svete.

„Myslím, že všetky tie prívlastky z nás najlepšiu kapelu nespravili, akurát tak najznámejšiu. Snobi o nás nemohli mať záujem, lebo keď sa o nás toľko písalo, tak vlastne nebol rozdiel medzi nami a napríklad Aerosmith. Ozajstný snob sa nebude hlásiť k tomu, o čom sa veľa hovorí, pretože to už potom nie je cool. Nikto z nás si nemyslí, že sme najlepšia kapela na svete, ani že sme vydali najlepší album všetkých čias. Niečo také ani neexistuje. Sme kapela, staráme sa o to, čo nám náleží, a to je všetko.“

Piesne, ktoré budú na albume Amnesiac, vraj boli nahrané už počas prípravy predchádzajúceho albumu Kid A. Budú si teda tieto albumy podobné?

„Áno, je to pravda. Oba albumy vznikli naraz spôsobom výrazne odlišným od toho, akým sme nahrávali v minulosti. Pesničky na OK Computer a na The Bends vždy priniesol Thom Yorke a my sme ich potom skúšali a menili. Tentoraz sa nič také nedialo, nikdy sme nevedeli, čo nám z toho nakoniec vyjde. V štúdiu sme na všetkom začínali pracovať odznova.“

Ako ste potom vyberali, ktoré pôjdu na Kid A a ktoré na Amnesiac?

(Smiech.) „V apríli minulého roku sme mali termín, do ktorého sme museli dať dokopy pesničky na album, ak mal vyjsť ešte v priebehu roka 2000. Mali sme vtedy kompletne hotových dvadsaťpäť pesničiek. Manažér povedal, že by bolo lepšie vydať radšej dva albumy, s čím sme okamžite súhlasili. K pätnástim pesničkám Amnesiacu sme sa vrátili v decembri a ešte sme ich trošku dorobili, aby album opäť dával nejaký zmysel.“

Nedávno ste povedali, že by ste chceli, aby bola vaša kapela užitočnejšia. Čo ste tým mysleli?

„Obmedzenosť toho, čo môžeš urobiť, je vždy veľmi frustrujúca. Zvlášť si to človek uvedomí, keď hrá pred desaťtisícovým davom a nevie nájsť spôsob, ako prinútiť tých ľudí, aby pochopili, že sú aj oveľa dôležitejšie veci ako hudba. Je jasné, že väčšina z nich prišla kvôli hudbe a nechcú počúvať politické názory.“

Aká by mala byť hudba?

„Chcel by som, aby bola hudba užitočnejšia a mala väčší presah do ostatných oblastí života, aby ľudia vnímali naše texty a nebrali ich iba ako doplnok k hudbe. Možno u vás to vnímate trochu inak, veď v Čechách je prezidentom dramatik a básnik, takže asi viete oceniť, akú silu majú básne. V Anglicku sú však ľudia oveľa apatickejší, a práve preto by som chcel mať tú moc a vedieť ich zmobilizovať.“

RADO ONDŘEJÍČEK
(Autor je redaktor internetového magazínu www.inzine.sk)