JANA JURÁŇOVÁ: „Z otázky cítim obavu zo zvýšených intelektuálov, že práve ich knihy sa nečítajú. Možno sa také knihy naozaj nečítajú. Ale knihy všeobecne sa určite predávajú a kupujú. Predpokladám, že ich ľudia aj čítajú. Ako prvé sa vždy minú knihy pre deti. Míňajú sa aj odborné knihy, encyklopédie, spoločenskovedné tituly. Menej poézia, ale tá má zasa svojich skalných čitateľov a čitateľky. No a o trochu viac než menej próza, čo je, pravdaže veľmi široký pojem, takže presnejšie, literatúra príbehov; viac prekladová než pôvodná. Tomu som sa nikdy nečudovala. Naopak, čudovala som sa tým, ktorí sa tomu čudovali. Ale som presvedčená, že čítanie ako hľadanie a nachádzanie možnosti identifikácie ľudia potrebujú, a tak, ak majú ponuku a ak sa o nej ešte aj dozvedia, čítajú,dokonca aj na Slovensku a dokonca aj knihy.“
PETER PIŠŤANEK: „Podobne ako ešte nikto nevynašiel bicykel, ktorý by sám jazdil, tak neexistujú ani knihy, ktoré by sa samy čítali. Čítajú ich ľudia, a tí majú v poslednom čase iné starosti. Keď niekto žije z ruky do úst, tak zo svojho života vypúšťa veci, ktoré nie sú bezpodmienečne nevyhnutné na samotné udržanie sa pri živote. Knihy sa teda stali luxusom. Takže sa pýtate, či ľudia čítajú knihy? Niektorí áno, niektorí nie. To je, myslím, úplne v poriadku. Je zbytočné usilovať sa robiť z čítania literatúry masový šport. Kto má vzťah ku knihám, ten si ich bude kupovať a čítať, aj keby mal ostať o hlade. Kto na to nemá, myslím duševne, tomu nepomôže ani desať čitateľských denníkov na základnej či strednej škole. Iste, bol by som radšej, keby ľudia viac čítali a viac si kupovali knihy, najmä tie moje. Ale ja som na tom z hľadiska početnosti čitateľskej obce ešte celkom dobre. Sú takí autori, ktorí, keď chcú zdvojnásobiť počet svojich čitateľov, musia sa oženiť. Ocitnúť sa v takej situácii, to už by som šiel radšej niečo robiť.“
IVAN ŠTRPKA: „Myslím, že sa číta. Číta sa málo, ale považujem za prednosť, že sa číta slobodne. Dobrá literatúra je závislá od citlivých a vnímavých čitateľov. Jeden takýto čitateľ je viac ako ten, čo si informácie necháva predžuvať médiami. Čítanie ako základná ľudská vlastnosť je najdôležitejšia kultúrna dispozícia človeka. Ten, kto je zvyknutý správne čítať určitý text, dokáže svet okolo seba a medziľudské vzťahy hlbšie rozkrývať. Sú to kontexty vytvárajúce životnú situáciu, v ktorej sme ponorení. Čítanie sa nekončí a neprekryjú ho iné spôsoby vnímania a komunikácie. Som optimista a verím, že aj v budúcnosti sa dobrá literatúra bude čítať.“
IVAN KADLEČÍK: „Z literatúry sa vytráca literatúra a zostáva v nej všetko možné, presne povedané, nič. Literatúru skoro nikto nečíta, ale skoro každý píše: speváci, moderátori, šašovia a komedianti, štátnici, farári a novinári. Knihy už píšu tí, čo nečítajú knihy. Boja sa jazyka, príštipkári, simulujú dobro.“
