Maďarská hymna sa hráva aj v Pohraniciach v okrese Nitra, kde sa 59 percent obyvateľov hlási k maďarskej národnosti. „Je to záležitosť biskupa, nie novín,“ myslí si tamojší kňaz.
Na otázku, či hymna patrí do kostola, veriaci len kývli rukou. Pokladajú ju za citlivú z hľadiska národnostných vzťahov v inak pokojnej obci. „Je to záležitosť pána farára,“ povedal starosta Pohraníc Ladislav Hajdu. Hymna sa podľa neho hráva iba na väčšie sviatky.
Podľa nitrianskeho pomocného biskupa Františka Rábeka je skladba síce štátnou, ale zároveň aj chrámovou hymnou. Zdôraznil, že nie je súčasťou náboženského obradu, ale znie až po ňom.
Hymna sa začína slovami „Ó, Bože, žehnaj Maďarov,“ v Maďarsku sa bežne spieva v kostoloch.
Slovenská štátna hymna sa v kostoloch nikdy nespieva. Podľa názoru viacerých kňazov by sa hromy a blesky z našej hymny do kostola naozaj nehodili.
Na veľké cirkevné sviatky sa spieva pápežská hymna V sedmobrežnom kruhu Ríma. Niekde pri slávnostiach občas spievajú aj hymnickú pieseň Bože, čos‘ ráčil.
Slovenskí biskupi zákazy spievať maďarskú hymnu v kostoloch nevydávajú. Biskup môže kňazom odporúčať, aby postupovali citlivo. „Politika, prirodzene, do kostola nepatrí. Táto pieseň však patrí k maďarskej národnej i náboženskej tradícii. V Maďarsku sa spieva úplne bežne. Uvedomujeme si, že môže niekoho popudiť,“ hovorí košický pomocný biskup Bernard Bober. O probléme sa podľa neho občas diskutuje na stretnutiach kňazov.
„Hymnické národné piesne sa spievajú v čase, keď sa národ cíti ohrozený. Keď komunisti zatvárali kláštory, v kostole sa často spievala hymnická štúrovská pieseň Bože, čos‘ ráčil slovenskému ľudu. Bola výkrikom proti ateizácii a posilňovala národné povedomie,“ hovorí pedagóg Katedry psychológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Štefan Knotek. Podľa neho, ak sa hymna ako hudobný symbol národa spája s náboženstvom, teda ak sa spieva v kostole, predpokladá sa, že sa tým posilní národné povedomie.
„Národná hymna do kostola nepatrí. Môže stavať katolíka jednej národnosti proti katolíkovi inej národnosti a znamenať nebezpečenstvo nacionalizmu. Hodí sa skôr na národnostné podujatia. Do náboženských stánkov by bola v čase bohoslužby vhodnejšia pápežská hymna,“ povedal Knotek.
„Hymna nemusí stavať katolíka proti katolíkovi. Závisí to od konkrétneho človeka a od zrelosti jeho viery,“ myslí si biskup Rábek.
Podľa hovorcu KBS Mariána Gavendu je na kňazovi, aby posúdil, s akým úmyslom sa pieseň spieva. „Hodnota skutku závisí nielen od skutku samotného - či je dobrý, alebo zlý - ale aj od úmyslu, s akým sa robí. Ak teda niekto spieva pieseň nie s úmyslom modliť sa za národ alebo oslavovať Boha, ale s úmyslom provokovať, aj sám osebe sa dobrý skutok stáva zlým. Je na zvážení kňaza, aby posúdil, s akým úmyslom to jeho veriaci robia,“ myslí si.
(bej, mar)
