Pred rokom sa v médiách objavili informácie o špionážnom systéme Echelon, ktorý mal mať podľa najsmelších odhadov schopnosť monitorovať až 90 percent internetovej komunikácie. Európa sa cítila poškodená Spojenými štátmi, ktoré mali dlhé roky „špehovať“ svojich európskych priateľov a nenápadne im kradnúť technológie, do ktorých na starom kontinente investovali veľké peniaze.
Komisia Európskeho parlamentu (EP) vyšetrovala kauzu Echelon rok. Podľa správy, ktorú zverejnila tento týždeň, neexistuje žiadny priamy dôkaz, že by bol systém zneužívaný na priemyselnú špionáž.
Komisia len trochu záhadne dodáva, že vylúčiť sa to nedá. Európania by mali byť podľa jej záverov ostražití aj pri používaní elektronickej pošty (e-mail) a chrániť informácie šifrovaním. Nezašifrovaný mail je vraj ako list bez obálky. Pri používaní telefónu či faxu sú prakticky bezmocní.
Správa však spochybnila schopnosť systému Echelon monitorovať obrovské množstvo informácií. Len malá časť sietí je vraj prepojená satelitmi, čo znamená, že väčšina informácii nemôže byť odpočúvaná. Mamutie rozmery Echelonu spochybnil pred časom aj bývalý šéf CIA James Woolsey - s tým, že vyhodnocovanie takého veľkého množstva informácií by bolo neefektívne.
Parlament vyzval členské štáty Európskej únie, aby spoločne bojovali proti priemyselnej špionáži. Podľa nemeckého Inštitútu Maxa Plancka, amerického Kongresu aj iných renomovaných inštitúcií priemyselná špionáž spôsobuje každoročne miliardové straty. Najzaujímavejšie sú špičkové technológie - prinášajú zisky a náskok pred ostatnými štátmi. Špionáž sa stáva prostriedkom na zníženie zaostávania v oblasti vedy a techniky.
„Pridanou hodnotou“ Echelonu bolo, že sa na ňom podieľalo viac štátov a systém tak mohol fungovať efektívnejšie než osamotené národné výzvedné systémy. Do elitného „Echelon klubu“ patria Spojené štáty, Kanada, Austrália, Nový Zéland a jediný európsky štát - Veľká Británia.
Práve Británia stojí pred dilemou - obetovať svoj „špeciálny vzťah“ s USA alebo sa pevnejšie primknúť k tajným službám štátov EÚ? Jednoduchým riešením by podľa britského denníka The Independent bolo zapojiť do Echelonu aj ostatné európske štáty, čo sa nebude páčiť Spojeným štátom. „Ak je však Echelon taký nevinný, prečo nie?“ Píše The Independent.
Tušenie, že priemyselná špionáž je bežnou praxou v priemyselne vyspelých štátoch, stálo za podozreniami, ktoré doteraz Echelon sprevádzajú. Európske firmy aj obyčajní ľudia budú po prečítaní tejto správy stále iba tušiť, ako to v skutočnosti je. Môžu len dúfať, že Echelon skutočne funguje preto, aby bojoval proti terorizmu, kriminalite a korupcii. S určitosťou padla aspoň jedna pochybnosť. Echelon existuje.
MAREK CHORVATOVIČ
