V slovensko-moravskom pomedzí si ľudia zvykli na zvláštny spôsob nakupovania – malé nákupy robia doma, na väčšie chodia za hranice. Na Morave sú na nich obchodníci pripravení – niektorí predávajú aj za slovenské koruny. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
HOLÍČ, HODONÍN, KÚTY – Ľudia zo slovensko-moravského pomedzia si zvykli na takéto hospodárenie: základné potraviny kupujú doma a na väčší nákup sa ide raz-dva razy do mesiaca za hranice.
Najčastejšie mieria do najbližšieho Lanžhotu a Hodonína, ale obľúbené sú aj Břeclav a Brno.
Podľa českých colníkov cez pracovné dni nápory nie sú, vybavuje sa priebežne, trocha sa čaká v piatky a cez víkendy, ale pred veľkými sviatkami aj hodiny. Už to však podľa nich nie sú návaly ako kedysi.
Cukor, tvaroh, mlieko
„Minule som vymenila šesťtisíc korún za české a nakúpila som v Břeclavi všetky potraviny na svadbu,“ hovorí dôchodkyňa v Kútoch. „U nás by som to nedostala ani za desaťtisíc. Desať kíl cukru za 99. Tu máte tvaroh za 21, tam za 5,70. Mlieko tu stojí okolo 16, tam len 10. Majú plno akcií.“ Starší muž pritakáva – to isté pivo vraj tu pijú za 11 alebo 13 Sk, a tam za 4,60.
Predavačka z potravín v Kútoch Mária Rišková hovorí, že sa tam chodia komplet obliekať a obúvať. Predvádza nám sandále za 230 korún, ktoré sú vraj na bratislavskom trhovisku za 500. Za tritisíc českých korún kúpila dva páry obuvi pre muža, synom tri páry a sebe tiež tri. A vrátili jej i DPH.
Plané reči
Napriek moravským nákupným horúčkam sa však držia aj obchody na slovenskej strane. Reči o tom, že húfne krachujú, sú plané. V Kútoch je okolo osem potravinárskych predajní na päťtisíc ľudí. V Kopčanoch až 14 predajní na tritisíc obyvateľov. Všetky sa uživia. V Brodskom otvorila Jednota pred polrokom novú prevádzku. Zástupkyňa vedúcej Elena Škrabáková si vôbec nesťažuje. Obrat je dobrý, neklesá. V mäsiarstve v Kútoch predavačka Vilma Macejková tvrdí, že teraz je už dobre. Predtým cítili, ako ľudia odchádzali nakupovať za hranice, dnes obrat stúpa. V Holíči je to podobné, ale zisky už nie sú, ako bývali.
Trocha skepticky zneli len vyjadrenia z obecných úradov v Kútoch i Brodskom, ktoré to predsa len cítia ako problém. Skrachovala trebárs predajnička obuvi v Kútoch. Tú vraj majiteľ nedávno zavrel naozaj preto, že nemohol konkurovať lacnej topánkovej ponuke na moravskej strane. Pravda je aj to, že v Kútoch má senický Zdroj predajňu, ktorej od Vianoc rapídne klesol obrat, lenže dôvod je úplne inde – podľa vedúcej ide o reorganizačné zmeny.
Nárazové horúčky
Podľa zástupcu primátora Malaciek Jozefa Bullu a primátora Gbiel Jozefa Petráša sú nákupné horúčky iba nárazové. Keď si vraj človek zaráta benzín, čas na hraniciach alebo námahu na bicykli, vyjde to takmer narovnako. Nevedia o nikom, koho by to v ich mestách dohnalo ku krachu. Primátor Gbiel si neodpustil pochvalu na adresu moravských obchodníkov. „Sú veľmi ochotní. Aj to je na tých nákupoch lákavé.“
A ešte čosi: Slovensko bolo odjakživa viac výrobnou než obchodnou krajinou. Obchodníkmi boli vždy viac Česi než Slováci. (ru)
