Od 1. júla prechádzajú zriaďovateľské funkcie viac ako sedemtisíc škôl a školských zariadení z krajských a okresných úradov na obce a samosprávy. Školy a ich problémy by sa tak mali posunúť na plecia ľudí, ktorí sú k nim najbližšie.
Pretože ide o presun veľkého počtu škôl, kompetentní počítajú s tým, že sa vyskytnú nejaké problémy. Zatiaľ však všetko prebehlo vcelku "bezbolestne".
Školy boli za rok 2001 oddlžené, o tohtoročných dlhoch sa však ešte stále rokuje.
Združenie miest a obcí vidí veľký problém v chýbajúcich delimitačných protokoloch. Podľa podpredsedu ZMOS-u Milana Mušku je dnes pripravených len 50 percent návrhov delimitačných protokolov: "Len návrhov, nie samotných protokolov," upozorňuje. Delimitačné protokoly mestá a obce potrebujú, aby vedeli, čo a v akom stave preberajú. Od 1. júla totiž musia zabezpečiť normálnu prevádzku škôl.
Milan Muška však poukazuje na ďalší problém: "Už v prvom štvrťroku narástli dlhy školstva na ďalších 300 miliónov korún. Je pravdou, že aj tieto dlhy zaplatí štát. Na druhej strane ich výška poukazuje na to, že rozpočet školstva je značne poddimenzovaný. K nárastu dlhov zrejme dôjde aj v druhom polroku - v čase, keď školy preberú obce a vyššie územné celky."
Pretože nikde nie je napísané, kto by mal tieto dlhy uhradiť, pre samosprávy a obce je to jasné - ostanú na ich pleciach. A toho sa starostovia obcí a predsedovia samospráv boja. Niektorí z nich vraj dokonca školy odmietajú
"Keď ide len o správcovstvo a starosti, nemáme záujem," vyznievajú ich reakcie. Podľa M. Mušku je však "väčšina škôl schopná normálne fungovať od septembra".
Viac v utorok v prílohe Škola a rodina denníka SME.
