Andrea Morricone. FOTO - TASR
ľskú dráhu si musel vysekať sám. Pre snímku Giuseppe Tornatoreho Kino Raj, oceneného v roku 1988 Oscarom za najlepší zahraničný film, vytvoril ľúbostnú tému, za ktorú získal prestížnu cenu BAFTA britskej filmovej Akadémie. Skladá aj komornú hudbu.
ANDREA MORRICONE pricestoval do letných Trenčianskych Teplíc na filmový festival Art Film v stredu v noci. Vo štvrtok uviedli na festivale film s jeho hudbou - Iba formalita, v ktorom francúzsky herec Gérard Depardieu naspieval titulnú pieseň.
Andrea Morricone je klasický Talian. Pri spomienke na to, ako vypadol taliansky národný tím na futbalových majstrovstvách, zagúľa očami a smutne si vydýchne. V kúpeľnom mestečku zostane až do konca festivalu.
Aký je rozdiel, keď pracujete pre Hollywood a pre európske filmové a televízne štúdiá?
„V Amerike je filmový priemysel oveľa väčší. Keď pracujete pre Hollywood, máte pocit, že ste súčasťou obrovského systému. Ale zodpovednosť je rovnaká, pretože skladateľ musí zo seba vydať maximum. Z Ameriky som si odniesol veľa výnimočných skúseností a počas nahrávania hudby pre film som v Los Angeles stretol výnimočných hudobníkov. Dúfam, že sa tam čoskoro vrátim.“
Ako tieto rozdielne svety ovplyvňujú vašu hudbu?
„Nijako. Vždy sa snažím vyhovieť sebe samému, nasledovať svoj vnútorný pocit. To je pre mňa to najdôležitejšie.“
Pre aký druh filmu najradšej komponujete?
„Najradšej mám príbehy, ktoré obsahujú vášeň. Nemám rád vojnové filmy.“
Prelína sa vaša filmová práca s komponovaním skladieb pre koncerty?
„Veľmi mi prospieva a udržuje ma vo forme, keď striedam symfonickú hudbu s filmovou. Myslím, že sa dobre navzájom ovplyvňujú a pomáhajú jedna druhej. Ale najdôležitejší je výsledok, ktorý musí byť komunikatívny.“
Hovorí sa, že filmová hudba pomáha popularizovať vážnu hudbu. Čo si o tom myslíte?
„V posledných rokoch sa filmová kultúra, a filmová hudba ako súčasť tohto umenia, stala veľmi dôležitou. Myslím si, že kino je dobrou príležitosťou pre skladateľov, aby robili kvalitnú hudbu, ktorú zároveň môže počuť veľa ľudí.“
V poslednom čase vznikli filmy ako Buena Vista Social Club, kde jednu z hlavných úloh hrala hudba. Chceli by ste robiť pre takýto film?
„Samozrejme. Určite by som to chcel raz vyskúšať. Pracoval som na jednom talianskom filme, ktorý sa tomu približoval. Volá sa Due amici. Tam je hudba veľmi dôležitá, ale nie je protagonistom.“
Prečo sa vážna hudba hodí do filmu? A čo elektronická?
„Možno preto, že táto hudba súvisí s našou minulosťou, našimi koreňmi. Elektronickú hudbu som nikdy nerobil.“
Je váš otec aj vaším najobľúbenejším skladateľom filmovej hudby?
„Áno, môj otec je mojím najobľúbenejším skladateľom. Je výborný.“
Čo vás naučil?
„Diskrétnosti v hudbe. Aby som obraz nikdy neznásilňoval, aby som ho nezničil alebo nesnažil sa ho veľmi meniť. Skladateľ musí byť aj pokorný, filmu musí slúžiť. A hlavne ma naučil zmyslu pre zodpovednosť voči sebe a práci ako takej.“
Autor: PETER BÁLIK, Trenčianske Teplice
