FOTO – REUTERS

„Klobúk dolu pred Slovákovým výkonom,“ začal hodnotenie štvrťfinále Australian Open tretí najmladší z deviatich detí queenslandského „pltníka“ Jima Raftera – Patrick. „Dominik prehral prvý set 2:6, nebol nadšený svojím tenisom, a tak vymýšľal a dal sa na môj štýl podanie – volej. Zdramatizoval krásny večer, prispel k zaujímavému zápasu a dokonale ma zaskočil, lebo tvrdšie podával, lepšie returnoval a nevedel som, čo vymyslieť. Jeden a pol setu som sa nedostal k brejkbalu a myslím, že nielen ja, ale aj diváci tŕpli v obavách, že ma vidia v Melbourne naposledy. Bolo 1:4 v 3. sete a už som si predstavoval, ako im zamávam a odkráčam. Dominik bol odrazu trochu kŕčovitý, zrejme sa zľakol možnosti vyhrať, podal dve dvojchyby a chopil som sa šance. Po brejku to už bolo ľahšie, znovu som si veril a koncentroval sa na každý bod. Aj za stavu 4:0 v 4. sete, lebo zo skúsenosti viem, že silným súperom netreba veľa, aby ožili.“

Na Raftera prišli všetci – naši fanúšikovia aj s Husárovou a Habšudovou, otec a dcéra Bedáňovci, špión Brad Gillbert (Agassiho kouč), premiér Victorie Steve Bracks či dvojnásobný olympijský víťaz v Sydney, plavec poľského pôvodu Michael Klim. Agassi, zajtrajší Rafterov semifinálový súper, sa rozplýval spokojnosťou. „Viete, ten Hrbatý je nebezpečný. Na Roland Garros 1999 mi v semifinále s ním pomohol dážď a v dohrávke Brad Gilbert povedal – potrebuješ presne 24 minút dobrého výkonu. Uhádol to na chlp. Stačilo to. No potom som s ním inde prehral dvakrát, a keby bol Hrbatý nad Rafterom vyhral, taký mladík vycíti, že je iba 6 setov od grandslamového titulu a skúste sa s ním vyrovnať. Rafter je jedným z mohykánov starého štýlu hry na sieti. Bude to nádherný tenis, plný štadión, ohlas po celej krajine. Zažili sme fantastické päťsetové semifinále vo Wimbledone, ale najviac si pamätám melbournské osemfinále 1995 iba s tromi chybami za celý zápas a 33 víťaznými údermi po setoch 6:4, 6:3, 6:0.“

Dominik Hrbatý prišiel po polnoci miestneho času medzi novinárov skleslý, ale odchádzal usmiaty: „Prehra mrzí, neviem, čo sa stalo, prestalo mi v 3. sete fungovať prvé podanie a to rozhodlo. Áno, urobil som zopár dvojchýb, ale potom ešte stále bolo 5:4 a chýbal kúsok šťastia. Nula na konte dvojchýb predtým so Safinom bola výnimka, také niečo sa mi v živote nestalo. Dvojchyby boli a budú a dnes som musel riskovať druhé podanie, lebo Rafter chodil na sieť. Som rád, že aj ja som predviedol niekoľko variácií nového štýlu, ktorým som nikdy nehral. Teraz viem, že aj v budúcich turnajoch môžem použiť tento spôsob, chodiť viac na sieť. Napriek nepríjemnému záveru som s výsledkami spokojný. Keby mi niekto bol na Vianoce povedal, že vyhrám turnaj v Aucklande a dosiahnem prvé štvrťfinále na Australian Open, bral by som to všetkými desiatimi. Je to výborný štart do sezóny.“

ANDREJ BUČKO, Melbourne