Podľa vyjednávačov SNS a Pravej SNS je všetko dohodnuté tak, že si dnes A. Malíková a J. Slota iba podajú ruky a podpíšu dohodu. FOTO SME - PAVOL MAJER
V čase, keď bojovala o najvyšší post v SNS, podpredsedníčka Malíková kritizovala predsedu Slotu, že si jeho vedenie uzurpovalo moc nad stranou. Preto žiadala, „aby sa SNS vrátila do rúk členom, aby sa mohli podieľať na rozhodovaní a usmerňovať tak jej politiku“. Svoj názor, že „strana, ktorá je národná, musí byť nanajvýš demokratická“, Anna Malíková opustila hneď, keď sa stala predsedníčkou SNS.
Osoba, ktorá sa dostala na čelo strany volaním po väčšej vnútrostraníckej demokracii, nastolila v SNS autokratický režim, o akom sa predsedovi Slotovi ani nesnívalo. Za jeho čias totiž nedochádzalo k takým excesom, akým bolo falšovanie výsledkov volieb či vylučovanie zo strany, hrubé nerešpektovanie stanov SNS.
Dohoda o spoločnej kandidačnej listine oboch národných strán fakticky znamená, že Ján Slota a jeho skupina dodatočne legalizuje nedemokratické praktiky predsedníčky Malíkovej.
Neovládateľné monštrum
V máji roku 2000 zvolila Ústredná rada SNS za podpredsedu strany Viliama Oberhausera. O niekoľko mesiacov vyšlo najavo, že ho „zvolila“ sfalšovaním výsledkov hlasovania.
Príbeh o tom, ako predsedníčka Malíková, keď sa dozvedela, že Oberhauser nedostal dostatočný počet hlasov, poprosila svojho človeka Mašlonku, „aby to vybavil“, sa verejnosť dozvedela od ľudí, čo sa na tomto „vybavovaní“ osobne zúčastnili. Dvaja členovia volebnej komisie - Katarína Pintérová a Ján Hrabovský - aj pred svojimi straníckymi kolegami priznali, že na pokyn podpredsedu Mašlonku naozaj vymenili štyri hlasovacie lístky, aby bol Oberhauser napokon „zvolený“.
Bývalý predseda Slota preto vo februári 2001 vyhlásil: „Bohužiaľ, s ľútosťou musím povedať, že k podvodu došlo. V SNS sa také niečo v minulosti neudialo.“ Anna Malíková chcela znemožniť, aby podvod vyšiel najavo, a keď sa prevalil, aby nemal žiadne následky. Všetkých, ktorí sa podieľali na odhalení podvodu, obvinila, že plnia scenár, ktorý vznikol v Žiline.
Pretože v poslaneckom klube SNS mala prevahu skupina Jána Slotu, v lete roku 2001 prikročila k ďalšiemu kroku, ktorým porušila stanovy strany. Bez ohľadu na ich znenie totiž nechala pozastaviť členstvo v strane vlastným poslancom a potom ich vylúčila zo strany.
Poslankyňa Eva Slavkovská, vtedajšia členka Slotovej skupiny a dnešná členka Malíkovej SNS, to komentovala slovami, že aj keď sa v minulosti v strane stali chyby, „nikdy sa nedialo to, aby si niekto zo stanov SNS urobil trhací kalendár“. Vyjadrenie Jána Slotu na adresu pani Malíkovej bolo oveľa expresívnejšie: „Je z nej neovládateľné monštrum, nerešpektujúce právo. Šialená krava, ktorá by sa mala dať vyšetriť psychiatrom.“
Ján Slota a jeho ľudia sú napriek tomu ochotní kandidovať na listine strany, o ktorej sami povedali, že v nej dochádza k volebným podvodom. Volebnou jednotkou na nej bude osoba nerešpektujúca právo.
SNS sa očistila
Svedectvo o praktikách, ktoré presvedčivo vypovedali, že pomery v SNS sa veľmi vzdialili od stavu, aký predpokladá a vyžaduje zákon o politických stranách, nepochádzali len zo skupiny Jána Slotu.
Ostrú polemiku vyvolalo aj vyhlásenie Jozefa Prokeša, že kandidáti na poslancov - na nátlak predsedu Slotu - podpisovali pred parlamentnými voľbami v roku 1998 takzvané reverzy. Keďže v roku 1997 Ústavný súd dospel k záveru, že podpisovanie reverzných zmlúv medzi politickou stranou a jej kandidátmi je protiústavné, SNS sa pod vedením predsedu Slotu zjavne previnila proti ústave. „Bola robená aj videonahrávka z tohto podpisovania, ktorú si pán Slota pri odchode zobral,“ vyhlásila Anna Malíková a jej predchodca na toto tvrdenie vôbec nereagoval.
Skutočnosť, že zo strany boli vylúčení aj jej zakladatelia, zdôvodňovala predsedníčka SNS jednak politicky, ale aj eticky. Tvrdila o nich, že sa „snažili vytvoriť druhé centrum riadenia strany a preniesť tak právomoci z vedenia strany na poslanecký klub. Pretože poslanecký klub je predĺženou rukou politiky strany, konali v rozpore s vnútrostraníckymi dokumentmi“. Okolnosť, že oba slogany - o druhom centre riadenia a predĺženej ruke strany - pochádzajú ešte zo stalinských čias a uplatnili sa vo vnútrostraníckom prostredí boľševikov, nie je v tomto prípade náhodná.
Predsedníčka SNS vysvetľovala verejnosti, že vylúčením Slotu a spol. došlo k očiste strany, lebo „SNS sa očistila o ľudí, čo využívali príslušnosť k strane na obohacovanie“. Novinárov vtedy vyzvala, aby sa pýtali, kde si tak lacno požičiavajú slotovci zahraničné autá, kde im tak lacno ponúkajú jachty a ako získali blahobyt, v ktorom žijú.
Otázka znie, či to, čo diskvalifikovalo ľudí okolo Jána Slotu, že nemohli zostať členmi SNS, ich vôbec nediskvalifikuje pre to, aby sa na kandidačnej listine tejto strany dostali do parlamentu? „Prečo sa ich nikto nespýta na pôvod majetkov?“ pýtala sa Anna Malíková v septembri 2001. V júli 2002 sa na pôvod majetkov ľudí z jej vlastnej kandidátky nepýta ani ona.
Do poslednej chvíle
V závere minulého roku si obe strany pochvaľovali svoj „definitívny“ rozchod. Slotova Pravá SNS očakávala volebný zisk prinajmenšom desať percent a Malíkovej SNS mala ešte väčšie oči. Prieskumy verejnej mienky ich vyviedli z omylu.
Od jari tohto roku šéfka SNS a náčelník P SNS hrali spolu podivnú hru. Slota nechodieval na stretnutia, na ktoré ho pozývala Malíková a naopak. Obaja sa pozývali preto, aby rokovali o spoločnom postupe vo voľbách. Aj v čase, keď sa už tieto zbližovacie pokusy konali, ich vzájomné vyjadrenia zostávali nemenné. Anna Malíková naďalej tvrdila, že nemôže hovoriť o zjednotení s tými, „čo si spupne založili novú stranu“. Jej otázka, čo sú to za Slováci, akí sú to národniari, keď „nemajú inú starosť, len deštruovať a útočiť na stranu, ktorá tu jediná dôveryhodne zastupuje slovenské záujmy,“ mala svoj ohlas v prostredí Pravej SNS.
Ján Slota na adresu skupiny okolo Malíkovej poznamenal, že ho „chytá hnus, ako títo ľudia deštruujú Slovensko“. Na zmienku pani predsedníčky, že je zbohatlík, reagoval tvrdením, že „sama by si mala vstúpiť do svedomia, mala by si spomenúť, ako na mňa, na vtedajšieho predsedu SNS naliehala, aby som ju nastrkal do dozorných rád a koľko desiatok tisíc korún mala príjem z tých dozorných rád“.
Po roku od rozdelenia SNS možno povedať, že nikto neurobil pre pochopenie toho, čo v slovenskej politike reprezentujú strany Jána Slotu a Anny Malíkovej, toľko, ako oni dvaja. Každý z nich spochybnil toho druhého s takou znalosťou veci, že ich dohoda nemôže nikoho prekvapiť. Strany, ktoré urobili to, čo o nich hovoria Slota a Malíková, sú schopné všetkého. Aj toho, že sa spoja pred voľbami.
