Aj keď je pravdepodobné, že Anna Malíková a Ján Slota môžu prípadnú dohodu vydávať za dôkaz, že sa riadia „vyšším princípom“, v skutočnosti bude táto dohoda iba dôsledkom toho, že vzali na vedomie neúprosnú realitu. Bez tohto spojenia je totiž ich ďalšia prítomnosť v parlamente vylúčená, čo je prípad Slotovej strany, alebo nanajvýš neistá, čo je zas prípad Malíkovej subjektu. A hoci šéfovia národných strán budú hovoriť o spoločnom úspechu, v skutočnosti pôjde o ich ťažkú vzájomnú prehru.
Skupina Jána Slotu od jesene roku 1999 robila všetko, čo bolo v jej silách, aby pripravila novú predsedníčku SNS o jej funkciu. Odpor otcov-zakladateľov voči osobe, ktorá sa stala z vôle väčšiny ich straníckou šéfkou, bol taký silný, že aj po svojom vylúčení zo SNS hovorili o jej odchode z najvyššieho postu ako o nevyhnutnej podmienke, aby mohli uvažovať o nejakom spojení síl pred voľbami. Ak dnes Slota uzavrie so šéfkou SNS dohodu, bude to znamenať, že akceptuje to, s čím sa ešte donedávna odmietal zmieriť - aby Anna Malíková bola aj jeho jednotkou.
Dohodou dvoch „nezmieriteľných“ táborov však utrpí porážku aj Anna Malíková. Od svojho nástupu do najvyššej funkcie v strane sa usilovala dosiahnuť, aby z nej raz a navždy dostala zoskupenie, ktoré nebolo ochotné ju poslúchať. V auguste minulého roku využila svoju väčšinu na to, aby vylúčila jadro tejto skupiny z radov SNS. Jej dnešný podpis pod dohodou so Slotom by znamenal, že tí, ktorých vyhodila z politiky straníckym oknom sa do nej vrátia dverami jej vlastnej kandidačnej listiny, aby ďalej bojovali proti nej.
